A( )liquid stat pro quo(te)

omádž(ka) pre

surrealizmus

lettrizmus

kinetickú poéziu

3D poéziu

Prezentácia knihy Proveď vola světem, volem zůstane Milana Kohouta (upútavka) sa uskutočnila 16. 5. 2011 v bratislavskom klube Hopkirk. Organizoval Literis, moderoval Michal Rehúš.

Autorské čítanie Milana Kohouta a diskusia

Na stiahnutie:

• Kloaka 1/2011 (PDF, 5 MB) (stiahnutí: 5302)

Ján Litvák: Vtáctvo nebeské. Prešov : Slniečkovo, 2009.

Ďalšie reagovanie na Šrankove rétorické cvičenia a čarodejníctva, ktoré nijako nezľahčuje ani to, že sú priznané – ako napr. veštenie z gule v prípade Litvákových (ne)ašpirácií v otázke „vývinového prínosu pre našu poéziu“ – by bolo zbytočné. Míňalo by sa to s mojím pôvodným cieľom, ktorým bolo podnietiť recenzenta a recenzentku k prehodnoteniu ich literárnokritických záverov. Aktuálna poloha diskusie, v ktorej si so Šrankom vymieňame obvinenia z používania manipulatívnych stratégií, už prestáva byť čo i len zábavná. Diskusia však nie je možná ani z ďalšieho dôvodu. Keď sa na žiadosti o ďalšie argumenty, ktorých cieľom je vrátiť debatu späť k Litvákovej zbierke, odpovedá protiotázkou „Načo mu budú?“, ide o jasný signál, že je koniec. Že nedôvera v zmysluplnosť ďalšieho pokračovania zo strany jedného účastníka sporu dosiahla vrchol. Nehovoriac o záverečnej (sebaironickej) poznámke, v ktorej Šrank našu diskusiu označuje ako „infantilné pechorenie“, aby tak podivuhodným spôsobom legitimizoval Litvákov prístup. Čo sa už len dá povedať na takéto vnímanie situácie? Zdá sa, že jediným spôsobom, ako elegantne uzavrieť polemiku okolo Litvákovej zbierky Vtáctvo nebeské, je podanie vlastného rozboru. Urobím tak aj napriek tomu, že som také čosi nemal v úmysle, keďže úroveň predloženej zbierky si to podľa mňa nezasluhuje. Snáď dotknutí kritik a kritička lepšie pochopia, prečo bolo nutné razantne vystúpiť proti ich náhľadom a uvidia Litvákov text v novom svetle. Čítať ďalej „Naša slovenská infantilná a sexistická idyla“…

Ad Michal Rehúš: Literárnokritická alchýmia II.

Som posledný, kto by obhajoval apatiu v literárnej metakomunikácii a spochybňoval oprávnenosť otvorených diskusií. Aj teraz som tu, spolu s Michalom Rehúšom pajácujem – ako hovorí náš obľúbený autor – a: za celé týždne od zverejnenia jeho článku som jediný. Polemizujem s Rehúšom, s ním, myslím si, a nie proti nemu, aj keď neviem, či aj tento výrok nevyloží v môj neprospech, napríklad tak, že sa mu defenzívne líškam. Čítať ďalej „Po palici nožík“…

Ad Jaroslav Šrank: Lámanie palíc

Začnime od konca – tým, „na čo je dobré toto haló“. Už voľbou expresívneho výrazu haló sa J. Šrank usiluje klasifikovať môj polemický výstup ako zbytočný rozruch. V prostredí, kde sa nenosia polemiky a otvorené diskusie, kde nie je na dennom poriadku konfrontácia odlišných náhľadov a nikto nikoho nevyzýva vysvetľovať a precizovať argumenty, sa nabúranie tejto apatie musí pomenovať ako haló a, prirodzene, treba vysloviť pochybnosti o zmysle a účele takéhoto podujatia. Som však presvedčený, že podobné výstupy sú nielenže legitímne, ale priam nevyhnutné. Preto aj želania alebo implicitné výzvy, aby som si šetril náboje, beriem skôr s úsmevom. A pri všetkej úcte k J. Šrankovi, vec sa vôbec nemá tak, že by na jeho hlase „tak záležalo“. Takáto interpretácia ponuky poskytnúť mu priestor na prípadnú reakciu sa mi vidí nekorektná. Ak Šrank odpovedal, tak len z vlastnej vôle a tak to bude aj v prípade, ak sa odhodlá spísať odpoveď na túto moju reakciu. Takto ospravedlňovať vlastnú účasť v tejto (z jeho pohľadu zbytočnej) diskusii je neadekvátne. Ale aby som predišiel prípadným nedorozumeniam – Šrankov názor ma vždy zaujímal a bude zaujímať, vážim si ho ako bystrého, fundovaného a precízneho kritika – ale nie neomylného. Poďme však konečne k veci. Čítať ďalej „Literárnokritická alchýmia II.“…

Ad: Michal Rehúš: Literárnokritická alchýmia

000000

Nemám na Litvákovu knižku Vtáctvo nebeské jednoznačný názor vhodný do arény, preto som na jej posúdenie nemohol použiť ani vyhrotene negatívne charakteristiky M. Rehúša (infantilný, slaboduchý, zápecnícky, primitívny, impotentný, stereotypný apod.), ani superlatívy. Aj preto som zvolil cestu problémového rozboru žánrovej príslušnosti zbierky. Umožnilo mi to opísať ju, interpretovať aj poukázať na to, v čom vidím jej limity, teda hodnotiť ju. A zároveň ponechať dostatočný priestor čitateľovi, aby si nad vecou sám polámal hlavu. Ak je toto „magická operácia“, prečo ešte nie som aspoň mimoriadny profesor a strácam čas s Litvákom? Či som akademicky čaroval a vytváral „dojem, že všetko je v najlepšom v poriadku“, ako píše Rehúš, či som došiel iba k „menším chybičkám“, alebo sú moje pripomienky zásadné, nech posúdi každý sám nad celým posledným odsekom alebo aspoň nad záverom, s ktorým nakoniec súhlasí aj Rehúš: „problémom Litvákovej idyly je teda celkom triviálne jej iluzívnosť či utopickosť“. Ak pritom zároveň nespochybňujem estetickú pôsobivosť knihy, robím tak preto, že Litvák si za ňu podľa mňa pohanu nezaslúži. Nevravím, že excelentne, ale na pomerne zdatnej úrovni napĺňa parametre svojho žánru. Má teda právo na existenciu. Čítať ďalej „Lámanie palíc“…

Ad Jaroslav Šrank: Aj táto recenzia má názov, Ľubica Somolayová: Kto chodí rátať vtáctvo. Romboid 10/2010

Zatiaľ čo ešte celkom donedávna sa dalo podliehať ilúzii, že aspoň istá časť odbornej literárnej komunity dokáže rozlíšiť literárny výkon od literárneho lapsusu, dnes už takéto čosi nie je možné. Za kritický bod považujem recenzie J. Šranka a Ľ. Somolayovej na zbierku básní Jána Litváka Vtáctvo nebeské (2009), ktoré boli uverejnené v časopise Romboid (č. 10/2010). Obidva recenzné texty sú exemplárnym príkladom magických/alchymistických operácií, pri ktorých sa z obyčajných kovov stáva zlato, resp. sme svedkami toho, ako Šrank so Somolayovou imitujú Ježišov zázrak premeny vody na víno. Tak či onak, výsledok je rovnaký. V prípade reflektovania Litvákovej zbierky sa magickým úkonom napísania recenzie z infantilných a prvoplánových veršovačiek stáva zbierka textov, ktorá si zaslúži nielen pozornosť, ale dokonca ocenenie. Čítať ďalej „Literárnokritická alchýmia“…

Básne z magazínu Kloaka odznejú v relácii Rádia Litera „Slovenská poézia na prelome tisícročí“. Časť s názvom „Poézia v sieti“ pripravil Peter Macsovszky. Reláciu si bude možné vypočuť v nasledujúcich vysielacích časoch:

• 04. 11. o 2.30, 12.30, 22:30
• 05. 11. o 8.30, 18.30
• 06. 11. o 4.30, 14.30
• 07. 11. o 0.30, 10.30, 20.30
• 08. 11. o 4.30, 14.30
• 09. 11. o 0.30, 10.30, 20.30
• 10. 11. o 6.30, 16.30

živé vysielanie Rádia Litera

Na stiahnutie:

• kloaka 3/2010 (PDF, 6.4 MB) (stiahnutí: 3017)