Ani vo svojej druhej reakcii (uverejňujeme ju nižšie) Derek Rebro neprispel k vecnému rozdiskutovaniu otázky, ktorú som formuloval vo svojom východiskovom texte. Nestalo sa tak ani po tom, čo som ju v úsilí o záchranu racionálnej diskusie ešte raz a zjednodušene formuloval. Namiesto toho Rebro opäť rozoberá okruhy, ktoré sú z hľadiska diskusie irelevantné. Najmä mu uniká zásadný fakt, že z hľadiska problému nie je ani tak dôležité a kľúčové, ako budeme subjektívnosť a emocionalitu definovať, ale skôr to, ako tieto koncepty (akokoľvek definované) budeme používať pri kritickej reflexii takej tvorby, ktorá sa od týchto konceptov (akokoľvek definovaných) dištancuje. V konkrétnom prípade predsa išlo o „autoreferenčné, sterilné a odosobnené písanie“, ktoré je podľa Rebra nutné ozvláštniť „hoc aj v podobe subjektívnejšie, emocionálnejšie dotovaných zdrojov“. Práve v tomto vyjadrení Rebro postuluje polaritnú situáciu, ktorú nedokáže zmierniť ani jeho relativizovanie v podobe rozličných definícií subjektívnosti a emocionality. Práve v tomto vyjadrení artikuluje požiadavku, ktorá sa mi javí problematická a absurdná. Čítať ďalej „Ad acta“…

Polemický text o niektorých koncepčných požiadavkách časti súčasnej literárnej kritiky som koncipoval s ambíciou vecne pomenovať konkrétne tendencie v súčasnej literárnej kritike. Rovnaký vecný prístup som očakával aj od prípadných oponentov a oponentiek. Preto ma prekvapil tón a spôsob argumentácie jedného z dotknutých kritikov Dereka Rebra, ktorý vo svojej reakcii na môj text mieša úsilie o vyvrátenie niektorých mojich tvrdení s neskrývaným osobným útočením, ktoré v odbornej diskusii nemá miesto. Rebro akoby nedokázal diskusiu a riešenie teoretických problémov vnímať inak ako priestor na ventilovanie osobných krívd a animozít (údajne sa ma dotkla kritika D. Rebra a I. Hostovej) či dokonca ako marketingovú stratégiu (údajne chcem pritiahnuť pozornosť na svoju zbierku, ako aj na zbierku Daniely Olejnikov). Tieto nevecné a iracionálne dohady a ataky (azda len nie sú aplikáciou Rebrovej obľúbenej intuitívnej metódy), žiaľ, diskvalifikujú Rebra z vecnej diskusie a mohli by slúžiť ako exemplárny materiál na štúdium diskusných faulov. Zároveň sú vlastne špecifickým potvrdením a dokladom, že práve pre Rebra je polemika príležitosťou na osobné zúčtovanie. Napriek tomu však vykonám pokus vrátiť celú diskusiu do racionálnej roviny. Čítať ďalej „Ad Ad“…

Priam pozitivisticky rámcované nepresnosti a zjednodušenia – zasa. Nikto nevolá po návrate – nebodaj celistvého – subjektu, naozaj nie sme v ére, keď subjekt = „ja“, ale napr. (!) a síce po jeho revidovanej a dekonštruovanej, multiplicitnej…, ale aj samotný postštrukturalizmus kriticky reflektujúcej podobe, čo je v konečnom dôsledku v zhode s východiskami dekonštrukcie ako takej. Rovnako je prospešné reflektovať súčasnosť (máme rok 2014) – tá je aj prehodnotením minulosti vrátane jej experimentálnej línie – bez snahy o pochovanie experimentu –, ktorej postupy a myšlienkové, životné… rámce treba tiež aplikovať cez dnešnú prizmu, neignorujúc to, čo prebehlo a prebieha tak v rovine témy, ako aj s ním spätého tvaru; subjektívnosť sa navyše prejavuje aj cez výber apropriovaného v zdanlivo neosobnom písaní… Čítať ďalej „Ad Subjekt, emocionalita, nadčasovosť, komunikatívnosť“…

Niektorí súčasní „mladší“ literárni kritici a kritičky pri hodnotení básnických zbierok nezriedka čerpajú zo slovníka, ktorý akoby ignoroval lektúru z 90. rokov minulého storočia a zo začiatku 21. storočia, ktorú slovenskej literatúre poskytli autori a autorky tzv. text generation. Títo kritici a kritičky oživujú termíny ako subjekt, emocionalita, nadčasovosť a komunikatívnosť, ktoré v ich kritických textoch nefigurujú len v pozícii „kľúčových slov“ vystihujúcich charakter posudzovaných literárnych diel, ale aj vo forme požiadaviek a nárokov na vznikajúce texty, príp. v podobe nástrojov na negatívne hodnotenie literárnych výkonov vymykajúcich sa týmto nárokom. Reprezentatívnymi predstaviteľmi tohto „tradicionalistického“, resp. „revizionistického“ literárnokritického prúdu sú Derek Rebro a Ivana Hostová, na vyjadrenia ktorých budem reagovať v nasledujúcom texte. Čítať ďalej „Subjekt, emocionalita, nadčasovosť, komunikatívnosť“…