26. februára 2011, 14:05 | Jaroslav Šrank
Ad Michal Rehúš: Literárnokritická alchýmia II.
Som posledný, kto by obhajoval apatiu v literárnej metakomunikácii a spochybňoval oprávnenosť otvorených diskusií. Aj teraz som tu, spolu s Michalom Rehúšom pajácujem – ako hovorí náš obľúbený autor – a: za celé týždne od zverejnenia jeho článku som jediný. Polemizujem s Rehúšom, s ním, myslím si, a nie proti nemu, aj keď neviem, či aj tento výrok nevyloží v môj neprospech, napríklad tak, že sa mu defenzívne líškam. Čítať ďalej „Po palici nožík“…
21. februára 2011, 12:13 | Michal Rehúš
Ad Jaroslav Šrank: Lámanie palíc
Začnime od konca – tým, „na čo je dobré toto haló“. Už voľbou expresívneho výrazu haló sa J. Šrank usiluje klasifikovať môj polemický výstup ako zbytočný rozruch. V prostredí, kde sa nenosia polemiky a otvorené diskusie, kde nie je na dennom poriadku konfrontácia odlišných náhľadov a nikto nikoho nevyzýva vysvetľovať a precizovať argumenty, sa nabúranie tejto apatie musí pomenovať ako haló a, prirodzene, treba vysloviť pochybnosti o zmysle a účele takéhoto podujatia. Som však presvedčený, že podobné výstupy sú nielenže legitímne, ale priam nevyhnutné. Preto aj želania alebo implicitné výzvy, aby som si šetril náboje, beriem skôr s úsmevom. A pri všetkej úcte k J. Šrankovi, vec sa vôbec nemá tak, že by na jeho hlase „tak záležalo“. Takáto interpretácia ponuky poskytnúť mu priestor na prípadnú reakciu sa mi vidí nekorektná. Ak Šrank odpovedal, tak len z vlastnej vôle a tak to bude aj v prípade, ak sa odhodlá spísať odpoveď na túto moju reakciu. Takto ospravedlňovať vlastnú účasť v tejto (z jeho pohľadu zbytočnej) diskusii je neadekvátne. Ale aby som predišiel prípadným nedorozumeniam – Šrankov názor ma vždy zaujímal a bude zaujímať, vážim si ho ako bystrého, fundovaného a precízneho kritika – ale nie neomylného. Poďme však konečne k veci. Čítať ďalej „Literárnokritická alchýmia II.“…
17. februára 2011, 23:40 | Jaroslav Šrank
Ad: Michal Rehúš: Literárnokritická alchýmia
000000
Nemám na Litvákovu knižku Vtáctvo nebeské jednoznačný názor vhodný do arény, preto som na jej posúdenie nemohol použiť ani vyhrotene negatívne charakteristiky M. Rehúša (infantilný, slaboduchý, zápecnícky, primitívny, impotentný, stereotypný apod.), ani superlatívy. Aj preto som zvolil cestu problémového rozboru žánrovej príslušnosti zbierky. Umožnilo mi to opísať ju, interpretovať aj poukázať na to, v čom vidím jej limity, teda hodnotiť ju. A zároveň ponechať dostatočný priestor čitateľovi, aby si nad vecou sám polámal hlavu. Ak je toto „magická operácia“, prečo ešte nie som aspoň mimoriadny profesor a strácam čas s Litvákom? Či som akademicky čaroval a vytváral „dojem, že všetko je v najlepšom v poriadku“, ako píše Rehúš, či som došiel iba k „menším chybičkám“, alebo sú moje pripomienky zásadné, nech posúdi každý sám nad celým posledným odsekom alebo aspoň nad záverom, s ktorým nakoniec súhlasí aj Rehúš: „problémom Litvákovej idyly je teda celkom triviálne jej iluzívnosť či utopickosť“. Ak pritom zároveň nespochybňujem estetickú pôsobivosť knihy, robím tak preto, že Litvák si za ňu podľa mňa pohanu nezaslúži. Nevravím, že excelentne, ale na pomerne zdatnej úrovni napĺňa parametre svojho žánru. Má teda právo na existenciu. Čítať ďalej „Lámanie palíc“…
13. februára 2011, 21:41 | Michal Rehúš
Ad Jaroslav Šrank: Aj táto recenzia má názov, Ľubica Somolayová: Kto chodí rátať vtáctvo. Romboid 10/2010
Zatiaľ čo ešte celkom donedávna sa dalo podliehať ilúzii, že aspoň istá časť odbornej literárnej komunity dokáže rozlíšiť literárny výkon od literárneho lapsusu, dnes už takéto čosi nie je možné. Za kritický bod považujem recenzie J. Šranka a Ľ. Somolayovej na zbierku básní Jána Litváka Vtáctvo nebeské (2009), ktoré boli uverejnené v časopise Romboid (č. 10/2010). Obidva recenzné texty sú exemplárnym príkladom magických/alchymistických operácií, pri ktorých sa z obyčajných kovov stáva zlato, resp. sme svedkami toho, ako Šrank so Somolayovou imitujú Ježišov zázrak premeny vody na víno. Tak či onak, výsledok je rovnaký. V prípade reflektovania Litvákovej zbierky sa magickým úkonom napísania recenzie z infantilných a prvoplánových veršovačiek stáva zbierka textov, ktorá si zaslúži nielen pozornosť, ale dokonca ocenenie. Čítať ďalej „Literárnokritická alchýmia“…