V ten deň, keď som spoznal Kamila Zbruža, mohol som sa na vlastné oči presvedčiť, že naozaj existuje. Vyzeral ešte exotickejšie ako na fotkách, na ktorých som ho mal možnosť vidieť pred naším prvým, naozaj osudovým stretnutím tretieho druhu. Je maskovaný mimozemšťan? Dokonalý, tajný android?, pýtal som sa sám seba, keď som ukradomky pozoroval jeho sivú pokožku na tvári, ktorá prechádzala do plesňovo svetlozelenej, silikónovo priesvitnej, či petržalkovopanelákovskyželezobetónovej farby, vždy podľa uhla pohľadu, ktorým ste sa naňho dívali. A tie sovietske kybernetické okuliare a tie stephenhawkingovské, astrofyzikálne črty tváre, za ktoré by dal desať rokov života hocijaký autor vedeckofantastických bestsellerov! No Kamil sa nechoval ako do seba zahľadený, postmoderný mýtus, ale rozprával sa so mnou s prirodzenosťou a spontánnosťou dvanásťročného chlapca. Ponúkol ma obyčajným pivom a nejakými zvláštnymi zelenými bylinkami a nadšene sme sa začali baviť o literatúre, živote a ženskej anatómii. O Kamilových knihách sme sa nerozprávali, hoci som ich mal všetky prečítané, počnúc Spitým imidžom (imidžom sa to všetko začína a imidžom končí?), až po vtedy poslednú Oddychovku. Hoci som nepatril medzi laboratórnych básnikov, ale chcel som byť trubadúrom mokrej ulice, rád som čítal experimentálnu literatúru. Čítať ďalej „Peter Bilý: Kamil pridobre vie, čo je umenie“…
Ondřej Buddeus: 50 007 znaků včetně mezer. Praha : Nakladatelství Petr Štengl, 2011.
Ondřej Buddeus (1984), súčasný šéfredaktor časopisu Psí víno, básnik a prekladateľ z nemčiny a nórčiny, vydal v tomto roku debutovú zbierku básní 50 007 znaků včetně mezer. Už názov signalizuje, že ide o knihu, ktorá sa pohráva s literárnymi a knižnými konvenciami a tvorivým spôsobom ich narúša. Titul zbierky stavia na ponímaní slov ako čisto materiálnych jednotiek, čo pripomína prístup skladateľa a hudobníka Johna Cagea, ktorý niektoré svoje skladby nazval podľa dĺžky ich trvania (napr. známa 4’33“). Nejde však len o názov, zbierka obsahuje aj ďalšie zaujímavé subverzie a inovácie. Čítať ďalej „Konceptualizmus všedného dňa“…
Ad Ján Zambor: O básnickej metafore, o jej druhoch. In Tvarovanie básne, tvarovanie zmyslu. Bratislava : VEDA, 2010.
Literárna vedkyňa A. Valcerová vo svojom texte Hĺbkový ponor do tajomstiev obrazov poézie (Romboid 8/2011) pregnantne vystihla prínos štúdie J. Zambora O básnickej metafore, o jej druhoch obsiahnutej v jeho knihe Tvarovanie básne, tvarovanie zmyslu (VEDA 2010): „Usústavnenie a spresnenie tropologických pojmov v takejto dôslednej podobe sme v slovenskej literárnej vede nemali“ (s. 47). Alebo ešte lepšie: „(…) Zamborova práca je významným prínosom k teórii metafory nielen na Slovensku“ (s. 55). Vskutku, Zamborovo členenie metafor je excelentným literárnovedným počinom, ktorého platnosť a význam presahuje naše hranice. Pozrime sa na tento unikátny príspevok J. Zambora bližšie. Čítať ďalej „Taxonómia metafor ako corpus delicti“…
Kamil Zbruž po svojej knižke Primitív spred štyroch rokov dospel do ďalšieho štádia svojej experimentátorskej evolúcie a na internete sa prezentuje výtvarno-textovým projektom Energy. Táto nevytlačená kniha – súbor čierno-bielych koláží – podľa slov autora využila potenciál elektronického priestoru, aby vyznela jej grafika a v nej najmä /žiarivý/ kontrast bielej a čiernej. Keď som zbadal na úvodnej obrazovke do Zbružovho projektu hlavo-vajco-fazuľu, pripomenul sa mi obraz Zlato azúrovej. Joan Miró naň vyniesol akoby v identickom koncepte svoj pohľad na oblohu, na vesmír, na človeka. Práve hravosť, jednoduchosť a univerzálnosť Miróovho „vyjadrenia“ motivuje k sémantickému napĺňaniu jeho obsahov zo strany prijímateľa. Myslím, že presne s tým istým komunikačným efektom počíta aj Zbružov experiment. Čítať ďalej „Muž s prestrihnutou hlavou“…