Kamil Zbruž je v slovenskej literatúre prítomný už nejaký ten čas, hoci jeho posledná tvorba by sa dala nazvať viac ako experimentálnou. Vo svojej prvej knihe Spitý imidž ešte pracoval s najrôznejšími deformáciami textu, dnes sa už skôr o text zaujíma ako o prostriedok vyjadrenia istého názoru na samotný proces tvorby, ktorý je hľadaním, nachádzaním a strácaním, či zacyklovaním vety, slova, pomlčky, či grafického znaku. Čítať ďalej „Na druhom programe sna“…
Pokiaľ sa zamyslím nad projektom Kamila Zbruža Energy, ktorý nenazvem knihou, len digitálnym dobrodružstvom koláže, pretože starosvetsky trvám na klasickej podobe knihy, ktorá sa dá ohmatať, otvoriť, vonia a dá sa v nej listovať /či dokonca si tým prekrásnym papierom môžete porezať prst/, čo ma nenápadne privádza k tomu, že nikdy nebudem súhlasiť s tým, aby moja kniha mohla vyjsť inak ako v tvrdej väzbe, čo je určite v dnešnej digitálnej dobe jasný anachronizmus, no keďže s počítačom pracujem roky denne aj 14 hodín, viem čo hovorím a za svojím názorom si stojím. Čítať ďalej „Väzňom vo vlastnom počítači“…
Kolektívna monografia prináša nové poznatky a zároveň kladie otázky o problematike zmien v umeleckej komunikácii v kontexte kultúry post-digitálnej doby. Prezentuje piliere výskumu elektronickej literatúry, ktoré okrem iného stoja na digitálnej podstate textu, na multisenzorickom čítaní, hravosti a hypermedialite, experimente a internetovej komunikácii. Cieľom je zároveň zmapovať recepciu digitálnej literatúry v kultúrnom prostredí strednej Európy. Na publikácii participovali bádatelia zo Slovenska, Čiech, Poľska, Slovinska a Chorvátska. Monografia je tlačenou textovou sieťou rôznych prístupov, teórií a hľadísk, ktoré vzájomne komunikujú, reagujú a spoločne dospievajú k osvetleniu štruktúry, ktorú literatúra v novo-mediálnom prostredí zosobňuje.
Prezentácia monografie sa uskutoční 26.-27.9.2012 v Ústave svetovej literatúry. Súčasťou bude okrúhly stôl Quo vadis elektronická kultúra? a seminár Chytanie do siete alebo o obraze a rozprávaní: http://usvl.sav.sk/?lng=sk&doc=activ&id=60
Milá spoločnosť Brefit-e, s. r. o., vážená pani konateľka Bc. Katarína Fitková,
na základe Vašej žiadosti mi, prosím, dovoľte, aby som sa Vám v súvislosti s mojím článkom Pozor, nedotýkať sa! publikovaným 24. júla 2012 na stránke magazínu Kloaka ospravedlnil za zverejnenie pravdivej informácie, že Vám v roku 2009 bolo za realizačné práce vyplatených 2500 eur, v roku 2010 700 eur a v roku 2011 1200 eur. Ospravedlňujem sa, že som zabudol pripomenúť, že tieto finančné prostriedky pochádzali z Vašej finančnej spoluúčasti, čím ste si vlastne časť svojho príspevku pre časopis Dotyky vyplatili naspäť. Ospravedlňujem sa, že som zverejnil pravdivú informáciu o vykazovaní tej istej sumy za tržby v rokoch 2009 – 2011 vo výške 960 eur. Ospravedlňujem sa, že som neprišiel na to, že ste túto sumu tri roky po sebe bez akýchkoľvek pochybností prevzali z podkladov Spolku slovenských spisovateľov. Ospravedlňujem sa, že som chybne uviedol, že suma 3804 eur bola použitá na propagáciu. Ospravedlňujem sa, že som si nevšimol, že časť tejto sumy vo výške 2200 eur sa vynaložila na cestovné a prepravné. Ospravedlňujem sa, že som na túto podozrivo vysokú čiastku nepoukázal vo svojom texte. Pevne verím, že moje ospravedlnenie prijmete a minie ma spravodlivý trest, ktorý by som si inak za svoje bezprecedentné zločiny zaslúžil.
Váš úctivý služobník a oddaný priaznivec predlžovacích káblových boxov a bubnov a výliskov z umelých hmôt na vstrekolisoch a Spolku slovenských spisovateľov
Na stránkach časopisov Romboid a Rak sa rozpútala pomerne ostrá, hoci len málo zaujímavá a produktívna diskusia o dotáciách Ministerstva kultúry SR pre literárne časopisy. Diskusiu otvoril podnetný článok Radoslava Passiu (Romboid č. 7/2011), ktorý poukázal na systémové problémy financovania literárnych časopisov. Na jeho článok reagovali Róbert Katkiň a Miroslav Zumrík (Rak č. 1/2012), ktorí sa usilovali na základe navonok exaktných kvantifikácií lepšie analyzovať finančnú politiku MK SR vo vzťahu k literárnym časopisom. Ich merania a výpočty sa však namiesto pomerne ľahko zistiteľných údajov zakladali na (viac alebo menej úspešne) vykonštruovaných koeficientoch. V tomto texte sa pokúsim diskusiu posunúť do čo najkonkrétnejšej roviny a nefunkčnosť systému ilustrovať na príklade časopisu Dotyky. Dôvod pre výber tohto časopisu je pomerne jednoduchý: disproporcia medzi výškou finančnej podpory zo strany MK SR a kvalitou časopisu. Čítať ďalej „Pozor, nedotýkať sa!“…
Pozývame vás na outdoorové autorské čítanie (Jakub Kapičiak, Michal Rehúš, Dušan Šutarík, Daniela Olejníková) a hudobný program (Herzog Herzog) 14. 7. v klube KUBIK, Trnava (mapa).