/alebo prečo vydať Energy K. Zbruža ako knihu/

Kamil Zbruž je v slovenskej literatúre prítomný už nejaký ten čas, hoci jeho posledná tvorba by sa dala nazvať viac ako experimentálnou. Vo svojej prvej knihe Spitý imidž ešte pracoval s najrôznejšími deformáciami textu, dnes sa už skôr o text zaujíma ako o prostriedok vyjadrenia istého názoru na samotný proces tvorby, ktorý je hľadaním, nachádzaním a strácaním, či zacyklovaním vety, slova, pomlčky, či grafického znaku. Projekt Kamila Zbruža Energy ponúka jednu vetu, preloženú do rôznych svetových jazykov, keď každý z prekladateľov zanecháva v knihe svoj odtlačok, rukopis, prínos, náladu zachovanú v štruktúre a forme písmena a samotný autor je potom už len zostavovateľom a samozrejme tvorcom myšlienky. Ak sa vám to zdá na knihu málo, mali by ste vedieť, že práve Kamil Zbruž sa už pred rokmi celkom rozlúčil s akýmkoľvek grafickým záznamom myšlienky a na prázdnych nečíslovaných stranách ponúkol svoje Ticho. Aj Energy je istým spôsobom performancom, keď je len na autorovi a potom následne na čitateľovi, odkiaľ začne príbeh jednej vety sledovať a či začne porovnávať kvalitu, silu, či ak chcete energiu jednotlivého grafického vyobrazenia. Čierna a biela je tu dominantná a zvolená zrejme zámerne, všetko ostatné by vyrušovalo a kazilo dojem z príbehu vety, ktorá prechádza vlastne časom a naším nepochopením, či pochopením. Veď čo pre nás znamenajú písmená v jazyku, ktorému nerozumieme? Len spleť grafických symbolov, abstraktnú vysoko štylizovanú kresbu, ktorú nevieme dešifrovať, čo nás môže aj hnevať, pretože obsah vety zostáva pre nás skrytý a hlboko utajený a my nijako nevieme posúdiť, či náhodou neprichádzame o veľké posolstvo, ktoré nám napovedá čosi o našom živote. Energy Kamila Zbruža je graffiti sna, či nevylúštiteľného nápisu, ktorý píše ruka človeka, ktorý sa venuje automatickému písaniu. Autor je tu len poddajným nástrojom a drží pero, cez ktoré prechádza sila Ducha. V dielku Energy sa výtvarno snúbi s textom spôsobom, ktorý sa môže javiť až detský, ale rovnako tak rafinovane vyumelkovaný, len autor totiž vie a my to len tušíme, koľká verzia budúcej knihy bola tou poslednou a koľko verzií zostalo naším očiam utajených. Autor sa takto dostáva do pozície človeka, čo si vystačí s jedinou vetou, či pokojne aj slovom, v ktorom je zachytená podstata, či ak chcete posolstvo, alebo zvuková vibrácia istej kvality. Tá, ako vieme, môže byť nositeľom dobrej, ale aj zlej energie a ako tomu je v skutočnosti, to vie zasa len autor, pre ktorého môže byť tvorba podobnej knihy veľkým variabilným dobrodružstvom, pretože je len na ňom, ktorú verziu príbehu vety nám ukáže a ponúkne ako tú podstatnú a pre nás jedinú možnú. Kamilova Energy je čistým a oslobodeným experimentom, pretože neponúka žiadne vysvetlenie, pokračovanie, poznámkový aparát, nemá začiatok a ani koniec a nemá ani ambíciu nejako prvoplánovo šokovať. Stáva sa tak vlastne graficko – textovým zobrazením priestorového premýšľania, ktoré je skryté kdesi v texte, prelínaní čiernej a bielej farby a variabilnosti daného textu, ktorá je prakticky nekonečná. Energy je vlastne čistým prekreslením spomienky na text, ktorý Kamilovi uniká a ku ktorému sa prostredníctvom práce iných potrebuje a možno aj chce vrátiť. Prvú vetu už našiel, teraz môže začať hľadať príbeh. Možno ani nebude musieť byť čiernobiely. Hoci ako vieme, iné farby ani na svete neexistujú.