Pozor, nedotýkať sa!

Články
24. júla 2012, 22:50 | Michal Rehúš

Ad Dotyky : časopis pre mladú literatúru a umenie

Na stránkach časopisov Romboid a Rak sa rozpútala pomerne ostrá, hoci len málo zaujímavá a produktívna diskusia o dotáciách Ministerstva kultúry SR pre literárne časopisy. Diskusiu otvoril podnetný článok Radoslava Passiu (Romboid č. 7/2011), ktorý poukázal na systémové problémy financovania literárnych časopisov. Na jeho článok reagovali Róbert Katkiň a Miroslav Zumrík (Rak č. 1/2012), ktorí sa usilovali na základe navonok exaktných kvantifikácií lepšie analyzovať finančnú politiku MK SR vo vzťahu k literárnym časopisom. Ich merania a výpočty sa však namiesto pomerne ľahko zistiteľných údajov zakladali na (viac alebo menej úspešne) vykonštruovaných koeficientoch. V tomto texte sa pokúsim diskusiu posunúť do čo najkonkrétnejšej roviny a nefunkčnosť systému ilustrovať na príklade časopisu Dotyky. Dôvod pre výber tohto časopisu je pomerne jednoduchý: disproporcia medzi výškou finančnej podpory zo strany MK SR a kvalitou časopisu.

Financovanie

Prvú časť textu tvorí analýza finančných okolností fungovania časopisu Dotyky, ktorá sa zakladá na oficiálnych dokumentoch a porovnaniach s ostatnými časopismi. Zo zoznamu pridelených dotácií MK SR vyplýva, že Dotyky dostávajú podobnú sumu ako ďalšie tri časopisy: Romboid, Revue svetovej literatúry a Vlna. Ide síce o časopisy rozmanitého zamerania, periodicity, rozsahu, formátu, grafickej kvality a najmä obsahovej kvality, avšak z porovnania ich financovania môžu vzísť pomerne zaujímavé zistenia. Nasledujúca tabuľka ukazuje prehľad dotácií týmto časopisom v rokoch 2009 – 2012 (sumy sa uvádzajú v eurách):

2009 2010 2011 2012
Romboid 45 000 45 000 40 000 42 000
Dotyky 42 000 44 000 38 000 40 000
Revue svetovej literatúry 40 000 40 000 34 000 39 000
Vlna 40 000 40 000 33 000 35 000

Časopisy sú zoradené podľa výšky dotácie. Najviac dostáva časopis Romboid, najmenej Vlna. Tieto čísla však vzhľadom na rozličné výrobné náklady časopisov neumožňujú vyvodiť žiadne závery o legitimite výšky dotácie.

Na základe podkladov z MK SR sa dá porovnať, aký objem financií udeľujú vybrané časopisy na jednotlivé rozpočtové položky. Nasledujúca tabuľka prezentuje, koľko percent nákladov na projekt (nejde o percentá z udelenej dotácie) vynaložili jednotlivé periodiká na konkrétne položky v roku 2011:

Honoráre Polygrafické náklady Osobné náklady Iné náklady
Romboid 45,32 54,68 0 0
Dotyky 24,17 47,38 19,7 8,75
Revue svetovej literatúry 61,13 38,87 0 0
Vlna 58,13 41,37 0 0,5

Z tabuľky vyplýva, že jednotlivé časopisy prerozdeľujú financie na konkrétne položky rozličnou mierou. Najväčšiu časť financií na honoráre poskytuje Revue svetovej literatúry, najmenšiu Dotyky, ktoré majú zároveň najvyššie osobné náklady (redakčná, jazyková úprava a pod.). Pre korektnosť však treba dodať, že to je spôsobené predovšetkým tým, že položky, ktoré Dotyky zahŕňajú do osobných nákladov, ostatné časopisy uvádzajú do honorárov. V prípade Dotykov však zaujme skutočnosť, že pomerne vysokú sumu vyčlenili na iné náklady súvisiace s projektom. Išlo o propagáciu sumu vo výške 3804 eur, čo približne o 1000 eur prevyšuje návrh uvedený v žiadosti. Bolo by zaujímavé zistiť, na akú propagáciu bola táto pomerne vysoká suma použitá. Vzhľadom na nízku kvalitu časopisu, o ktorej bude reč nižšie, je zmysluplnosť využitia týchto prostriedkov otázna. Nehovoriac o tom, že skôr ako na propagáciu sa mohli tieto financie využiť na skvalitnenie obsahu časopisu. Časť z tejto sumy predstavujú cestovné a prepravné náklady vo výške 2200 eur. To je skutočne vysoké číslo. Bolo by zaujímavé zistiť, na čo konkrétne bola táto vysoká suma použitá.

Ďalším zaujímavým údajom je suma, ktorú časopisy vynakladajú na honoráre a osobné náklady na jedno číslo. Uvedené údaje sú za rok 2011 (sumy sa uvádzajú v eurách):

Honoráre Honoráre na
jedno číslo
Romboid 18129,40 2014,38
Dotyky 19071,57 3814,31
Revue svetovej literatúry 21355 5338,75
Vlna 22706,34 5676,59

Bez toho, aby sme poznali rozsah textov a ich kvalitu, sa tieto údaje porovnávajú pomerne ťažko. Jedno porovnanie je však dosť zaujímavé. Pri pohľade na údaje v tabuľke by malo napríklad platiť, že pri rovnakej výške honorárov majú Dotyky približne dvojnásobný (o 89 % väčší) rozsah a porovnateľnú kvalitu ako Romboid. Ak sa inšpirujeme ukazovateľom „prepočítané tlačové strany“ (údaj vzniká násobkom počtu strán v ročníku a indexom, ktorý odzrkadľuje rozmery časopisu, pričom východiskovou jednotkou je rozmer časopisu Romboid), s ktorým pracovali Katkiň a Zumrík v Raku 1/2012, zistíme, že podmienka týkajúca sa rozsahu jednoznačne neplatí. Nasledujúca tabuľka vzťahujúca sa na rok 2011 v poslednom stĺpci prezentuje údaj o počte „prepočítaných tlačových strán“ na jedno číslo:

Index prepočtu Počet tlačových strán v ročníku Prepočítané tlačové strany v ročníku Prepočítané tlačové strany na jedno číslo
Romboid 1,0 952 952 105,78
Dotyky 1,44 474 682,56 136,51
Revue svetovej literatúry 1,05 646 678,3 169,58
Vlna 1,4 520 728 182

Na základe porovnania „prepočítaných tlačových strán“ na jedno číslo Romboidu a Dotykov vyplýva, že Dotyky sú rozsiahlejšie len o 29 % namiesto 89 %. Samozrejme, pre korektné porovnanie by sme mali mať údaje v normostranách, získať ich je však pomerne náročné. No pointa spočíva v tom, že vychádzajúc z grafickej úpravy oboch časopisov by prípadný prepočet „prepočítaných tlačových strán“ na normostrany jednoznačne vyznel v prospech Romboidu. V konečnom dôsledku by to mohlo znamenať, že rozsah príspevkov v jednom čísle je v prípade oboch časopisov relatívne rovnaký. Prečo je potom taký výrazný rozdiel v honorároch, ak navyše uvážime, že kvalita Romboidu je neporovnateľne vyššia?

Pri pohľade na financovanie Dotykov navyše zistíme, že značná časť honorárov nejde autorom textov, ale používa sa na grafiku a redakčnú a jazykovú úpravu. V prípade Dotykov máme k dispozícii údaje o honorároch a osobných nákladoch (redakčná, jazyková úprava a pod.) jednotlivo, preto môžeme tieto dva ukazovatele porovnať (sumy sa uvádzajú v eurách):

2009 2010 2011
Honoráre spolu 7493,18 8365,50 10509,07
z toho textová časť 3893,18 4765,50 4539,07
z toho grafická úprava 3600 3600 5970
Osobné náklady 13700 13590 8562,50

Tieto údaje ukazujú, že Dotyky v rokoch 2009 a 2010 vynakladali výrazne viac financií na redakciu a jazykové úpravy ako na honoráre pre autorov. Z tohto hľadiska bol extrémny najmä rok 2009. Ak by sme brali do úvahy len honoráre za textovú časť a tie porovnali s osobnými nákladmi, rozdiel by bol ešte markantnejší. Pri prepočte na jedno číslo zistíme, že v roku 2009 Dotyky vyplatili na jedno číslo až 3425 eur za redakčnú a jazykovú úpravu. Skúsme Dotyky porovnať s Romboidom, pri ktorom máme údaje o honorároch za textovú časť, do ktorej Romboid zahrnul aj osobné náklady (údaje sa týkajú roku 2011, sumy sa uvádzajú v eurách):

Honoráre za textovú časť + osobné náklady za celý ročník Honoráre za textovú časť + osobné náklady na jedno číslo
Romboid 11136,40 1237,38
Dotyky 13101,57 2620,31

Dotyky na textovú časť a osobné náklady vynaložili v roku 2011 približne o 2000 eur viac ako Romboid. V prepočte na jedno číslo je to rozdiel až 1382,93 eur. Z porovnania zároveň vyplýva, že Dotyky dávajú na osobné náklady na jedno číslo viac, ako Romboid na honoráre za textovú časť, vrátane osobných nákladov (1712,50 eur oproti 1237,38 eur). To všetko pri približne rovnakom textovom rozsahu jedného čísla Dotykov a Romboidu a pri priepastnom kvalitatívnom rozdiele v prospech Romboidu. Z tohto porovnania napokon vyplýva, že výdavky Dotykov na redakciu sú v porovnaní s Romboidom neadekvátne vysoké.

Z podrobnejšieho pohľadu na finančné vyúčtovanie Dotykov vyplýva, že v rámci osobných nákladov sa najväčšia časť vynakladá na redakčnú činnosť, ktorú realizujú šéfredaktor Dotykov Boris Brendza a zástupca šéfredaktora Marián Grupač. Nasledujúca tabuľka prezentuje výdavky na redakčnú činnosť v rokoch 2009 – 2011 (sumy sa uvádzajú v eurách):

2009 2010 2011
Boris Brendza 7968 8400 4200
Marián Grupač 2260 2190 1900

Z tabuľky napríklad vyplýva, že redakčná činnosť Borisa Brendzu na jednom čísle v roku 2009 stála 1992 eur, v roku 2010 to bolo 1680 eur. V konfrontácii s nízkou kvalitou časopisu, o ktorej bude reč nižšie, sú tieto sumy závratne vysoké.

Dotyky zároveň majú z porovnávaných časopisov jednoznačne najhoršiu (amatérsku) grafickú úpravu. V č. 2/2012 to ilustruje napríklad zverejnenie tej istej fotografie na s. 3 a 4, hoci popis k fotografii na s. 3 signalizuje, že tu sa mala nachádzať iná fotografia. Napriek tejto skutočnosti vynakladajú Dotyky na honorár za grafickú úpravu pomerne vysokú sumu, v roku 2011 to bolo 5970 eur (1194 eur za jedno číslo). Išlo o medziročný nárast o 2370 eur (dotácia Dotykom sa pritom znížila o 6000 eur), pričom žiaden kvalitatívny posun sa nezaznamenal. Graficky kvalitnejší Romboid vynaložil na grafickú úpravu len 3569 eur (396,56 eur za jedno číslo). Grafička Revue svetovej literatúry Eva Kovačevičová – Fudala dostala v roku 2011 honorár len 450 eur (112,50 eur na jedno číslo). Len pre zaujímavosť, v Dotykoch zabezpečuje grafickú úpravu Lucia Lovecká, absolventka Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Témou jej diplomovej práce nebol grafický dizajn, ale „Misijná starostlivosť o závislých na alkohole a drogách“ (2012). Zatiaľ čo v Dotykoch zabezpečuje grafickú úpravu amatérka, v prípade ostatných spomínaných literárnych časopisov ju realizujú profesionálne grafické dizajnérky.

V prípade Dotykov sú podozrivé aj vykázané tržby. Tie boli tri roky za sebou (2009 – 2011) rovnaké: presne 960 eur. Akým zázrakom môže časopis tri roky po sebe utŕžiť rovnakú sumu? Táto zhoda vzbudzuje nedôveru a indikuje možné manipulácie s finančnými položkami.

Bez zaujímavosti nie je ani skutočnosť, že Dotyky nevydáva priamo Spolok slovenských spisovateľov, ale firma Brefit-e, s. r. o., ktorá sa zameriava na výrobu predlžovacích káblových boxov a bubnov a na výrobu výliskov z umelých hmôt na vstrekolisoch. Názov spoločnosti je zjavne odvodený z priezvisk spoločníkov a zároveň konateľov firmy, ktorými sú Ing. Juraj Brendza a Bc. Katarína Fitková. Finančnú dotáciu z MK SR tak nemá pod kontrolou Spolok slovenských spisovateľov, ale firma, v ktorej figuruje pravdepodobne príbuzný šéfredaktora Dotykov Borisa Brendzu. Má to aj konkrétne finančné dôsledky: Dotyky vyplatili Kataríne Fitkovej v roku 2009 za realizačné práce 2500 eur, v roku 2010 to bolo 700 eur a v roku 2011 1200 eur.

Obsah

Dotyky nesú podtitul „časopis pre mladú literatúru a umenie“. Na základe tohto zamerania by sa dalo očakávať, že časopis bude prinášať tvorbu vyznačujúcu sa odvahou, drzosťou, provokatívnosťou a úsilím o nové a nekonvenčné prístupy k literatúre a umeniu. Teda, že bude napĺňať funkcie, ktoré sa spájali napríklad s činnosťou časopisu Mladá tvorba v 60. rokoch či s aktivitami Dotykov v prvej polovici 90. rokov 20. storočia. Bližší pohľad na niekoľko ostatných ročníkov časopisu však tieto očakávania nepotvrdzuje. Pravdou je skôr opak. V prípade poézie Dotyky zverejňujú pomerne tradičné, zväčša lyrické texty, ktoré občas strieda naratívna rebelsko-renegátska poézia. Často ide o viac alebo menej zručné (zväčša to druhé) napodobňovanie kanonizovaných vzorov alebo o projekciu vlastných naivných predstáv o literatúre. Len výnimočne sa objavia texty, ktoré z týchto rámcov vybočujú. Dotyky akoby si termín „mladá literatúra“ nevysvetľovali ako označenie pre dynamické a progresívne literárne výkony, ale predovšetkým ako začiatočnícku a amatérsku tvorbu.

Koncepcia časopisu, ako sa dá usudzovať na základe jeho obsahu, je pomerne transparentná a jednoduchá: publikovať tvorbu začiatočníkov v oblasti literatúry, víťazov rozličných literárnych súťaží (k nim sa v ostatnom období pripájajú autori a autorky z internetového projektu Mám talent) a literárne diela členov redakcie a s nimi spriaznených (zväčša starších) autorov a autoriek. Problém tejto koncepcie spočíva najmä v tom, že ani jeden z týchto okruhov nemá takmer žiadnu umeleckú relevanciu. Dotyky teda publikujú periférnu tvorbu, ktorá však nie je okrajová svojou exkluzívnosťou, výnimočnou kvalitou či náročnosťou, ale svojou insitnosťou a bezvýznamnosťou. Azda jediným pozitívom tejto koncepcie môže byť povzbudzujúci efekt pre začínajúcich autorov a autorky, ktorý vyplýva zo samého faktu publikovania v časopise. Nie je to nezanedbateľný aspekt, len by nemal byť jediný, ako je to v prípade Dotykov.

S časopisom tohto zamerania sa prirodzene spájajú očakávania, že na jeho stránkach budú publikovať najvýraznejšie osobnosti mladej literatúry, že sa tam bude pravidelne objavovať to najkvalitnejšie, čo vzniká v prostredí súčasného literárneho života. Na potvrdenie alebo vyvrátenie tohto predpokladu postačí zrealizovať malú analýzu, ktorá spočíva v identifikácii najvýraznejších osobností z okruhu mladej literatúry a v konfrontácii tohto zoznamu s publikačnou realitou v Dotykoch. Vymedziť takéto osobnosti sa môže zdať na prvý pohľad náročné, ale môžeme sa oprieť o pozitívne hodnotenia relevantných kritikov a kritičiek, príp. o výsledky niektorých rešpektovanejších literárnych ocenení. V próze za pomerne kľúčové osobnosti možno považovať najmä Moniku Kompaníkovú (1979), Ivanu Dobrakovovú (1982), Zusku Kepplovú (1982) a Michaelu Rosovú (1984). V poézii sa výraznejšie osobnosti z mladšej generácie hľadajú ťažšie, ale na základe odbornej a kritickej reflexie sa zdá, že relatívne pevnú pozíciu si získali predovšetkým Katarína Kucbelová (1979), Marcela Veselková (1981) a Radoslav Tomáš (1982).

Ako je to s publikovaním týchto autoriek a autora v Dotykoch? Ivana Dobrakovová publikovala v Dotykoch v rokoch 2007 a 2008, Michaela Rosová v rokoch 2002, 2004 a 2006, Marcela Veselková v roku 2001 a Radoslav Tomáš v rokoch 2002 a 2005. Monika Kompaníková, Zuska Kepplová a Katarína Kucbelová v Dotykoch nikdy nepublikovali. Výsledok tejto sondy je teda nasledujúci: viac ako polovica vybraných autorov a autoriek má skúsenosť s publikovaním v Dotykoch. To nemusí byť zlá bilancia. Zaujímavá je však iná skutočnosť: vo všetkých prípadoch platí, že po vydaní prvej knihy sa tvorba vybraných autoriek a autora v Dotykoch už neobjavila. Z toho sa dá usudzovať, že Dotyky naplnili svoju funkciu v ich literárnych začiatkoch. V neskoršej fáze, teda po ich presadení sa v literárnom svete, prestali byť Dotyky pre tieto autorky a autora zaujímavým a relevantným publikačným priestorom. Od roku 2008, keď tu publikovala Ivana Dobrakovová, v Dotykoch tvorbu žiadneho z nich nenájdeme.

Samozrejme, nemusí vzniknúť všeobecný konsenzus na uvedených predstaviteľkách a predstaviteľovi mladej generácie a dalo by sa argumentovať, že v Dotykoch môžu publikovať iní výrazní a dôležití mladí autori a autorky. Podrobná analýza ročníkov 2008 – 2012 však nič také nepotvrdzuje. Výnimkou je len zverejnenie tvorby Agdu Baviho Paina v Dotykoch č. 4/2011 (v tomto prípade však išlo zo strany autora pravdepodobne o pragmatický marketing s cieľom spropagovať jeho druhú zbierku básní, na čo ukrivdene upozornili aj M. Grupač a B. Brendza v Dotykoch č. 2/2012). Môžeme teda formulovať pomerne znepokojujúcu otázku: prečo v časopise pre mladú literatúru a umenie nepublikujú najvýraznejšie osobnosti mladej literatúry, resp. publikujú len v začiatkoch svojej literárnej dráhy? Prečo sa časom tento publikačný priestor stáva pre nich nezaujímavý?

Ďalšou dôležitou funkciou literárnych časopisov je reflexia a kritika knižnej produkcie. Ako sú na tom Dotyky v tejto oblasti? Ak sa oprieme o pracovný zoznam najvýraznejších predstaviteľov mladej generácie, dospejeme k šokujúcemu záveru: takmer žiadna kniha vybraných autorov a autoriek nebola v Dotykoch recenzovaná. Výnimkou sú len dve recenzie na zbierku Marcely Veselkovej Najzvláštnejšie je neľúbiť ťa (Dotyky č. 3/2007 a 4/2007). Zatiaľ čo Dotyky plnia aspoň dajakú funkciu v začiatkoch literárnej kariéry talentovaných mladých autorov a autoriek, v nasledujúcej reflexii ich diela absolútne zlyhávajú. Z tejto skutočnosti vyplýva ďalšia znepokojujúca otázka: prečo sa v časopise pre mladú literatúru a umenie nereflektuje tvorba najvýraznejších osobností mladej literatúry?

Skúsme však nároky trochu znížiť a položiť si otázku, či v Dotykoch jestvuje reflexia akejkoľvek (!) mladej literatúry. Navonok banálna otázka by prirodzene nemala ponúkať inú ako pozitívnu odpoveď. Z analýzy ostatných troch ročníkov časopisu (2009 – 2011) však vyplynulo, že z celkového počtu 51 recenzií len približne 4 (!) sa venovali tvorbe mladých slovenských autorov a autoriek. Navyše, vo všetkých prípadoch ide svojím umeleckým významom o marginálne a periférne výkony, ako napr. román Tamary Heribanovej (1985) Predavačky bublín, zbierka básní Michala Badína (1988) Rieka a tieň či motivačná príručka Kataríny Zacharovej Ako dostať od života, čo chceme. Nie je bez zaujímavosti, že v ostatných dvoch číslach z tohto roku sa nerecenzovala žiadna kniha mladého autora alebo autorky. Dá sa teda formulovať ďalšia signifikantná otázka: prečo sa v časopise pre mladú tvorbu a umenie nerecenzujú knihy mladých autorov a autoriek?

Ak sa v Dotykoch nereflektuje tvorba mladých autorov a autoriek, o akých knihách sa tam píše? Odpoveď je celkom prozaická: značná časť recenzií sa zameriava na produkciu Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov (VSSS). Napríklad v roku 2010 až 10 recenzovaných kníh z celkového počtu 22 pochádzalo z VSSS. Netreba hádam pripomínať, že Spolok slovenských spisovateľov je vydavateľom Dotykov. Recenzie teda do značnej miery slúžia na propagáciu vydavateľských aktivít VSSS, príp. iných spriatelených vydavateľstiev (napr. Vydavateľstvo Matice slovenskej), pričom sa vôbec neberie ohľad na to, či ide o pôvodnú tvorbu mladých autorov a autoriek. O úrovni recenzií by bolo zbytočné sa zmieňovať, pre ilustráciu odporúčam najmä texty jednej z najaktívnejších recenzentiek Barbary Pribylincovej.

Okrem toho, že recenzie sa nevenujú reflexii mladej tvorby, nájdeme tu aj recenzie na publikácie, o ktorých sa dá pochybovať, či vôbec patria do takto zameraného časopisu. V tomto kontexte je kuriózne najmä číslo 3/2011, v ktorom sa nachádzajú tri recenzie na tieto pozoruhodné knihy: J. Chovanec – V. S. Hotár: Politológia. Terminologický a výkladový slovník (UCM Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie, 2010), K. Knap a kol.: Ochrana osobnosti podle občanského práva (Praha : Linde, 2004) a J. Drgonec: Základy masmediálneho práva (Bratislava : BVŠP, 2008). Ako súvisia tieto knihy s (mladou) literatúrou alebo aspoň s umením, zostáva záhadou. Táto recenzná prax by však mohla redakciu Dotykov podnietiť k tomu, aby nadviazala spoluprácu s niektorým právnickým časopisom a v rámci neho publikovala recenzie na básnické zbierky. Iste by to právnická verejnosť ocenila.

Časopisu sa dajú vyčítať aj ďalšie koncepčné zlyhania. Jednotlivé čísla počas ostatných troch ročníkov vždy otváral relatívne rozsiahly profilový rozhovor s vybranou osobnosťou z oblasti literatúry. Po predchádzajúcich analýzach by bolo naivné sa domnievať, že tento priestor sa využije na prezentáciu názorov výrazných osobností spomedzi mladej generácie. Skutočne, rozhovory sa nerealizujú so súčasnými mladými autormi a autorkami, ale s autormi strednej a staršej generácie. Ide o nasledujúce osobnosti: Peter Jaroš (1940), Ľudovít Petraško (1949), Štefan Moravčík (1943), Marek Wawrzkiewicz (1937), Igor Gallo (1936), Ján Tužinský (1951), Robert Hakala (1958), Veronika Šikulová (1967), Miroslav Brück (1964), Roman Kaliský-Hronský, Miroslav Bielik (1949), Anton Lauček (1950), Vincent Šabík (1937) a Pavol Janík (1956). Výnimkou bol len Peter Bilý (1978). Neupieram Dotykom právo na publikovanie rozhovorov a ukážok z diel starších autorov a autoriek, veď ich zdôvodnenie, že „prezentujú rozhovory so staršími spisovateľmi a umelcami, aby sa nadviazala i medzigeneračná komunikácia“, má svoju relevanciu. Som však presvedčený, že vzhľadom na zameranie časopisu by si tento exkluzívny priestor zaslúžili najmä výrazné reprezentantky a reprezentanti mladšej generácie. Je však dosť možné (a potvrdzuje to aj vyššie dokázaná absencia textov kľúčových mladých autorov a autoriek), že redakcia Dotykov ani len netuší, kto nimi je.

Medzi ďalšie problematické koncepčné riešenia patrí napríklad nepochopiteľne veľkorysý priestor pre publicistický seriál s názvom Míľniky svetového džezu, ktorého autorom je Miloš Drastich. Číslo 2/2012 prinieslo už 20. časť tohto nezaujímavého seriálu, ktorý stavia na obyčajnej faktografii džezovej histórie, pričom jediným dynamizujúcim prvkom sú všadeprítomné superlatívy. Z dosiaľ uverejnených častí by už mohla byť aj jedna celkom rozsiahla nudná kniha, neviem, prečo VSSS s touto možnosťou toľko otáľa. Aspoň by bolo čo recenzovať. Seriál Miloša Drasticha sa však aspoň venuje umeniu. To sa nedá povedať o článkoch prof. Jaroslava Chovanca, ktoré sa zaoberajú odbornou právnickou problematikou. Pravidelný priestor pre týchto dvoch autorov tak pravdepodobne súvisí s tým, že obaja sú členmi Spolku slovenských spisovateľov.

Na základe predchádzajúcich analýz si dovoľujem tvrdiť, že v súčasnej podobe časopis Dotyky nemá opodstatnenie. Finančné prostriedky poskytované z dotačného systému MK SR sú neadekvátne a spôsob ich využívania vzbudzuje rozmanité otázky. Dotyky neprinášajú žiadne nové impulzy, neobjavujú sa v nich kľúčové diela mladej slovenskej literatúry, prakticky tu nejestvuje reflexia mladej literatúry. Dotyky publikujú žalostné začiatočnícke texty a príspevky od niekoľkých marginálnych literátov a publicistov. Na tieto aktivity by postačila aj jedna zapadnutá internetová stránka. Kvalitná mladá tvorba by tým svoj priestor nestratila, pretože tá sa publikuje a reflektuje výlučne v iných literárnych periodikách.

Len ťažko sa dá predstaviť, že by redakcia Dotykov, príp. Spolok slovenských spisovateľov uskutočnili reflexiu svojej činnosti. Stav, v akom sa Dotyky nachádzajú, je dlhodobý. Preto by mala konať príslušná komisia Ministerstva kultúry SR a revidovať finančnú podporu pre toto periodikum. Skutočnosť, že tak dosiaľ neurobila, však poukazuje na to, že svoju činnosť nedokáže zodpovedne a kvalitne vykonávať, čo svedčí o nefungujúcom systéme prideľovania dotácií. Preto sa ponúka otázka, ako by sa mal tento systém zmeniť.

Transparency International Slovensko v súvislosti s dotáciami na kultúru formulovalo nasledujúce štyri návrhy: 1. jasné a zmysluplné kritériá posudzovania žiadostí o dotácie, 2. správne nastavenie rozhodujúcich orgánov tak, aby neprišli do konfliktov záujmu a zároveň mohli skladať účty, 3. automatické zverejňovanie relevantných informácií a 4. monitorovanie a spätné vyhodnocovanie kvality podporených aktivít. K návrhom Transparency International Slovensko sa dá pripojiť ešte ďalší, ktorý (popri iných) formuloval Radoslav Passia v Romboide č. 7/2011: o literárnych časopisoch by mala rozhodovať samostatná odborná komisia, alebo komisia pre tvorbu a vydávanie pôvodnej slovenskej umeleckej literatúry. Implementácia a dôsledná realizácia týchto návrhov by mohli vniesť väčšiu odbornosť a transparentnosť do systému prideľovania dotácií a eliminovať podporu takým problematickým aktivitám, akou je napríklad časopis Dotyky.

Text vyjde v Kloake 2/2012

Share 'Pozor, nedotýkať sa!' on Bookmarky.cz Share 'Pozor, nedotýkať sa!' on Facebook Share 'Pozor, nedotýkať sa!' on Linkuj.cz Share 'Pozor, nedotýkať sa!' on Twitter Share 'Pozor, nedotýkať sa!' on vybrali SME Share 'Pozor, nedotýkať sa!' on Email

18 komentárov »

  1. Pavol Jakubec píše:

    Dotyky som uz peknych par rokov nedrzal v ruke; zato v obdobi cca. 2000-2005, ked som sa literature intenzivne venoval, som v nich listoval pomerne casto, obvykle to vo mne zanechalo „zmiesany dojem“. A ako vidim, odvtedy sa zmenilo len maloco. Osobne si myslim, ze aj medium, ktore posobi iba ako akasi vstupna brana do literatury, ma stipku opodstatnenia, najma pre autorov, ktori sice maju talent a zaujem, no potrebuju isty cas, aby sa prepracovali k lliterarne zaujimvemu vyrazu (ti vyraznejsi vstupuju nezriedka priamo na stranky „zrelsich“ literarnych revui, nie?). Mozno je to malo na periodikum dotovane z prostriedkov MK SR, to je, samozrejme, vec otvorenej diskusie. Clanky prof. Chovanca a recenzie kniznych noviniek som vzdy vnimal skor ako vyraz viac-menej politickej/ideovej orientacie redakcie.

    • Michal Rehúš píše:

      Pavol, dakujem za reakciu, otazka, ci casopis s takouto koncepciou ma svoje miesto, je len jedna z viacerych problemovych otazok, ktore som otvoril, osobne si myslim, ze aj pre zacinajucich autorov by bolo viac uzitocnejsie, keby si mohli v Dotykoch precitat to najkvalitnejsie, co vznika v mladej literature, takto si len citaju tvorbu sebe podobnych + o malo lepsiu tvorbu akoze ostrielanych, to sa mi zda za tie peniaze dost, eufemisticky povedane, minimalisticky koncept

  2. Petra píše:

    Medzi mladými skúsenejšími autormi vládne zjavná neochota publikovať svoju tvorbu v Dotykoch, a to je jeden z najmarkantnejších faktorov, ktorý sa pod celú situáciu podpísal. Zmeňme to, kolegovia. Pán Rehúš, zaujímalo by ma, či Ste aj Vy sám publikovali/príp. pokúšali sa publikovať v Dotykoch ako autor poézie…
    Na zamyslenie je aj to, prečo samotní autori Kloaky niečo nenapíšu do Dotykov, keď o sebe hlásajú, že sú „Tí vyvolení“, ktorí sú „najmodernejšou“ vetvou toho, čo na slovenskej poetickej scéne máme. Prezentujte sa, priestoru je dosť. Môžeme donekonečna kritizovať, môžeme sa však sami chopiť možnosti tvoriť obsah Dotykov tak, aby boli kvalitné. Priznávam, že z mnohými pasážami kritiky súhlasím, treba však hľadať aktívne tvorivé riešenie…

    • Michal Rehúš píše:

      Petra, dakujem za reakciu, cim si myslite, ze je sposobena neochota mladych skusenejsich autorov publikovat v Dotykoch? myslim, ze je to v prvom rade zodpovednost redakcie, ak by si uvedomovala, kto su zaujimavi a kvalitni autori a autorky, sama by im ponukala priestor na publikovanie a tlacila kvalitu hore, mne sa vsak zda, ze v Dotykoch tento zaujem nemaju, preto mozno viaceri uvazuju ako ja: nikdy sa nepokusia publikovat svoju tvorbu v Dotykoch, pretoze nechcu, aby ich meno figurovalo v takomto kvalitativne pochybnom projekte, ocakaval by som vsak, ze redakcia Dotykov bude striehnut na kazdeho noveho autora alebo autorku, ktory/a bude prinasat nieco nove a zaujimave (nemyslim tym len seba) a pokusi sa ho ziskat pre svoj casopis, my to tak v Kloake robime, do Dotykov nic nemienim pisat, pokym tam nebude ina uroven, autori Kloaky o sebe nic nevyhlasuju, teda ani to, co pisete, neviem, kde ste to zobrali, keby ste lepsie poznali oba casopisy, tak by ste vedeli, ze viaceri autori, ktori publikovali v Kloake, publikovali aj v Dotykoch (Šutarík, Lutzbauer, Safanovič, Prokopec), hoci mozno prave tu cast tvorby, ktoru by sme v Kloake neuverejnili, ak ste si nevsimli, my tvorime – Kloaku, to je, myslim, pomerne dost, Dotyky nech sa skusia pozviechat same (problem je v tom, ze oni si asi neuvedomuju, ze by sa mali z niecoho pozviechat)

      • Marta píše:

        Suhlasim s nazorom Petry… Vas clanok mi pripada tendencny, mozno az nenavistny. Asi Vam nerozumiem, to maju vsetci pisat ako Vy? Trochu Vase basne poznam, ale prepacte, ak by ste mali radit mladym autorom, alebo uverejnovat akoze kvalitu, podla akoze Vasich kriterii tak dovi… Nehovorim ze Dotyky nemaju chyby, ale aspon sa snazia pomoct zaciatocnikom a nenutia ich hrat sa na akoze velkych „umelcov“ a „basnikov“. A napriklad aj ten Mamtalent je dobra vec a paci sa mi, ze ho uverejnuju. Tak len tolko, je to moj nazor snad sa neurazite

        • Michal Rehúš píše:

          Marta, dakujem za reakciu, bol by som velmi rad, keby ste namiesto vseobecnych obvineni mohli byt konkretna a presne poukazali na miesta, kde sa prejavujem tendencne a nenavistne, takto sa nie je o com bavit, usiloval som sa byt co najvecnejsi a pouzit co najviac argumentov, vas nazor na moje basne je legitimny, Kloaka je aj vysledkom mojich rad a posudzovania kvality, cize skuste spochybnit Kloaku, akekolvek nutenie hrat sa na nieco mi je tiez cudzie

  3. Mirka píše:

    ufff, teda to ste museli byt riadne nastvany ked Dotykom dali 40 000, Vlne 35 000 a Kloake len 5 000…, akurat nerozumiem, preco si zlc vylievate na Dotykoch, asi ste v zachvate zurivosti nepostrehli, ze chyba nemusi byt zakonite v prijimaci…

    • Has píše:

      Tu ale chyba v prijimaci je – a clanok ju velmi konkretne opisuje (co takto to financovanie?).

      Preco by sa mal autor textu zaoberat Vlnou, ked jej koncepciu a prevedenie povazuje za dobre.

      Co takto sa vyjadrit k obsahu clanku. Asi by ho ale bolo potrebne najprv precitat.

    • Michal Rehúš píše:

      Mirka, dakujem za reakciu, ziadnu zlc si nevylievam, z clanku je snad jasne, preco pisem prave o Dotykoch, v kazdom pripade budem rad, ak ma poucite, kde je chyba

  4. Miroslava Abelova píše:

    Dobre napisany clanok,teda az na par emocii, ktore sa do neho chtiac-nechtiac prepasovali :). Len pre zaujimavost – preposielam hovorcovi ministerstva kultury Jozefovi Bednarovi. Vcera sme o tom kecali na vlade, tak som zvedava, co na to povie.

  5. Brefit-e,s.r.o. píše:

    Vážený pán Rehúš,

    Vo Vašom článku „ Pozor, nedotýkať sa! „ z 24.07.2012 zverejňujete o spoločnosti Brefit-e,s.r.o. nepravdivé a zavádzajúce údaje, ktoré závažne poškodzujú dobré meno spoločnosti.

    Ako iste viete, poskytovateľ finančného príspevku na realizáciu časopisu Dotyky prispieva na vydávanie časopisu v spoločnosti Brefit-e, s.r.o., ktorá je realizátorom vydávania časopisu. Podmienkou tohto prispievania je aj skutočnosť, že spoločnosť Brefit-e,s.r.o. spoluprispieva finančne na vydávanie tohto časopisu. Časť finančného príspevku spoločnosti Brefit-e,s.r.o. bol vo výške 2500 EUR v r. 2009, 700EUR v roku 2010 a 1200EUR v roku 2011 vo forme realizačných prác. Spoločnosť Brefit -e, s.r.o. tieto realizačné práce uhradila avšak nie z príspevku poskytovateľa, ako nepravdivo uvádzate vo svojom článku.

    Ďalším príspevkom spoločnosti Brefit-e,s.r.o. na podporu kultúry bolo aj ponechanie výnosov z tržieb Spolku slovenských spisovateľov za roky 2009 až 2011 za predaj časopisu Dotyky, aj keď Brefit-e,s.r.o. mala na tržby nárok. Vo vyúčtovaniach uvádzané tržby z predaja časopisu za roky 2009 až 2011 v rovnakej výške 960EUR boli čerpané z podkladov Spolku slovenských spisovateľov a teda spoločnosťou Brefit-e,s.r.o. nemohlo byť s tržbami za predaj časopisu manipulované. Príspevok na podporu kultúry od spoločnosti Brefit-e,s.r.o. za uvádzané roky bol v skutočnosti navýšený o 2880 EUR.

    Ďalej považujeme za potrebné uviesť, že v roku 2011 neboli vynaložené na účely propagácie časopisu Dotyky žiadne finančné prostriedky. Suma vo výške 3.836,84EUR,, ktorú uvádzate vo svojom článku nebola vynaložená na propagáciu ale na iné presne skontrolovateľné náklady súvisiace s cestovným, prepravným a pod., časť z tejto sumy vo výške 2.200EUR bola ďalším príspevkom spoločnosti Brefit-e,s.r.o. na realizáciu časopisu. Suma 3.836,84EUR bola uvedená aj v inom riadku výkazu, ako je riadok určený na propagáciu.

    Z uvedeného sa dá predpokladať, že aj iné údaje, prepočty, porovnania a hodnotenia sú nepravdivé, zavádzajúce a prispôsobené Vašim potrebám a poškodzujú spoločnosť Brefit-e,s.r.o., časopis Dotyky aj poskytovateľa finančného príspevku.

    Žiadame Vás, aby ste bezodkladne ukončili zverejňovanie nepravdivých údajov vo Vašom článku – Pozor, nedotýkať sa ! z 24. júla 2012.

    Žiadame Vás, aby vo Vašom nasledujúcom vydaní časopisu Kloaka a na Vašej úvodnej web. stránke http://www.kloaka.membrana.sk bolo uverejnené ospravedlnenie voči spoločnosti Brefit-e,s.r.o. za nepravdivé a zavádzajúce údaje v súvislosti s predmetným článkom.

    Veríme, že našim žiadostiam vyhoviete a predídete ďalším konaniam v tejto veci.

    S pozdravom,

    Katarína Fitková, konateľ Brefit-e,s.r.o.

    • Michal Rehúš píše:

      Vážená pani Fitková,

      srdečne ďakujem za reakciu, ako aj za Vaše infantilné vyhrážky. Ale k veci:

      1. Čo sa týka finančného príspevku pre firmu Brefit-e, s. r. o., v článku nepíšem, že bol vyplatený z dotácie MK SR, len že bol vyplatený. Je samozrejmé, že podmienkou pre udelenie dotácie je finančná spoluúčasť, ktorá sa má použiť na realizáciu projektu. Ak som dobre pochopil, Vy ste si časť peňazí zo svojho spolufinancovania, príp. z iných zdrojov vyplatili naspäť. To je skutočne etické.

      2. V prípade tržieb netvrdím, že údaje manipulovala firma Brefit-e, s. r. o.. Písal som o nedôvere, ktoré údaje o tržbách vzbudzujú. Principiálne mi nešlo o to, kto je pôvodcom týchto údajov, sama ste však podpísaná pod dokumentom, kde sa tieto údaje uvádzajú. Je zvláštne, že sa Vám počas troch rokov nezdalo podozrivé, že Spolok slovenských spisovateľov uvádza stále tú istú tržbu. To je tiež signifikantné.

      3. V prípade sumy 3804 eur vynaloženej na iné náklady súvisiace s projektom uznávam svoju chybu a pripúšťam, že táto suma sa mohla vynaložiť na náklady, ktoré uvádzate. Pozrel som sa do podkladov a našiel som v nich sumu 2200 eur za cestovné a prepravné náklady. To je skutočne vysoké číslo. Bolo by zaujímavé zistiť, na čo konkrétne bola táto vysoká suma použitá. Len v tejto jednej veci opravím svoj článok.

      Vaše dedukcia, že „Z uvedeného sa dá predpokladať, že aj iné údaje, prepočty, porovnania a hodnotenia sú nepravdivé, zavádzajúce a prispôsobené Vašim potrebám a poškodzujú spoločnosť Brefit-e,s.r.o., časopis Dotyky aj poskytovateľa finančného príspevku“, je demagogická. Budem rád, ak uvediete konkrétne nepravdivé údaje. Veľmi rád zverejním dokumenty, z ktorých som vychádzal, aby si aj ostatní čitatelia a čitateľky mohli urobiť svoj názor.

      Dobré meno spoločnosti Brefit-e, s. r. o. poškodzuje predovšetkým časopis Dotyky, ako som ukázal v druhej časti mojej analýzy. Preto Vám odporúčam, aby ste ďalšie konania v tejto veci viedli proti redakcii časopisu Dotyky.

      Jedno pekné ospravedlnenie Vám samozrejme rád napíšem. Verím, že sa Vám bude páčiť.

      S pozdravom

      Michal Rehúš

      • Marta píše:

        …presne ako som si od zaciatku myslela pan Rehus, o nic ine Vam nejde len o peniaze. Asi sa musite viac snazit, aby ste aj vy dostal na casopis viac financii. Podla Vasich nazorov su hlupaci uplne vsetci a najma ludia na ministerstve kultury,ze? Hrate sa na ukrivdeneho a pritom by mozno stalo za to pozriet sa do vlastnej Kloaky, co tam v akej podobe a kvalite uverejnujete… Kritizovat vie kazdy. Povazovala som Vas za svojskeho intelektuala, ale tymito Vasimi vyjadreniami ste ma utvrdili v nazore, ze ste len zakomplexovany grafoman, ktory sa chce realizovat na ukor niekoho ineho. Z Vasich slov citit pychu a nezabudajte, ze prave pycha predchadza pad. Som z Vas smutna.

        • Michal Rehúš píše:

          ach, pani Marta, samozrejme, ze mi ide o peniaze, avsak len v tom zmysle, aby sa udelovali transparetne a na zaklade jasnych kriterii a pravidiel, podla mna peniaze pre casopis Dotyky su v sucasnej vyske neobhajitelne, z clanku vobec nevyplyva, ze by Kloaka mala dostavat viac penazi, usiloval som sa vyhnut akymkolvek porovnaniam Dotykov a Kloaky, co ste pravdepodobne nepostrehli, svoju odpoved na reakciu pani Fitkovej som zamerne formuloval velmi ostro a arogantne, pretoze niekto, kto sa hned v prvej reakcii vyhraza sudmi a ani si poriadne neprecita text, resp. ho nepochopi, si nezasluzi moju uctu a respekt

        • Filip Gordi píše:

          Pani Marta. Presne ako som si od zaciatku myslel. Reagujete naozaj slovensky. Alebo az slovansky? Ked pred vas postavia fakty, cisla, udaje, nevidite ich a hned zacnete psychologizovat. Hned sa – ako taky amatersky psychoanalytik – zacnete sturat v domnelych vlastnostiach autora clanku. Zivot v slovanskych krajinach je tazky najma preto, lebo ak niekto predlozi neprijemne fakty, (takmer) vsetci zmenia temu reci a snazia sa odviest pozornost na nerelevantne obskurnosti.

  6. […] som sa Vám v súvislosti s mojím článkom Pozor, nedotýkať sa! publikovaným 24. júla 2012 na stránke magazínu Kloaka ospravedlnil za zverejnenie pravdivej informácie, že Vám v roku 2009 bolo za realizačné práce […]

    • peter píše:

      Sledujem diskusiu a asi dochádzajú argumenty. To ironické ospravedlnenie, ešte prileje olej do ohňa ( nechcem byí vo vašej koži, je hodné neuznaného intelektuála, čo nevie ako by na seba upozornil. Keď dačo napíšem, tak si za tým stojím a nie potom vysvetľujem, že som to myslel ináč, Alebo len robím hmlu, aby sa v nej čosi iné stratilo? Šak všetkým ide iba o penieze. Hľadajme radšej ako zachrániť Panta Rhei. Alebo chcete zlikvidovať začínajúcich mladých literátov, čo im Dotyky pomáhajú, aby nebola konkurencia?

Pridať komentár

XHTML | Povolené značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Creative Commons Attribution-Noncommercial-No Derivative Works 3.0
2010 – 2024 kloaka | ISSN 1338-158X (online) | ISSN 1338-5054 (tlač)
kloaka [na] membrana [bodka] sk
web beží na WordPresse, s témou odvodenou od Barecity