/pár poznámok k Energy Kamila Zbruža/

Pokiaľ sa zamyslím nad projektom Kamila Zbruža Energy, ktorý nenazvem knihou, len digitálnym dobrodružstvom koláže, pretože starosvetsky trvám na klasickej podobe knihy, ktorá sa dá ohmatať, otvoriť, vonia a dá sa v nej listovať /či dokonca si tým prekrásnym papierom môžete porezať prst/, čo ma nenápadne privádza k tomu, že nikdy nebudem súhlasiť s tým, aby moja kniha mohla vyjsť inak ako v tvrdej väzbe, čo je určite v dnešnej digitálnej dobe jasný anachronizmus, no keďže s počítačom pracujem roky denne aj 14 hodín, viem čo hovorím a za svojím názorom si stojím. Kamil už pred rokmi ustúpil od textu, ktorý roztrieštil, zneistil, obtrhal a roky ignoroval, až mu zostala jedna veta, ktorá by mohla byť v knižke Energy dobre nahraditeľná akoukoľvek inou, čo by nič nezmenilo na výslednom tvare projektu, ktorý vidím skôr ako výtvarný počin, než čokoľvek iné, čo by súviselo s literatúrou. Kamila poznám už roky, čiže viem, aký má zmysel pre humor, recesiu, nadsázku a tuším, ako je i naďalej zahrabaný v knihách a aj v literatúre, preto sa čudujem, že si všetky svoje načítané, napočúvané, nažité a navymýšľané znalosti necháva len pre seba a nie je ochotný, či schopný ich využiť, či pokojne aj zneužiť. Nielen ja viem, že je taktiež veľmi zručný štylista a dokázal by poľahky napísať skvelú reportáž, poviedku, fejtón, či vtipný pesničkový text vo viazanom verši. Preto je mi ľúto, že na písanie nevedno prečo dávno zanevrel a venuje sa experimentu, pod ktorým si dnes môžete predstaviť skutočne čokoľvek, tak ako si môžete stvoriť vo virtuálnom svete desať identít neexistujúcich autorov a každý z nich môže byť iným autorom experimentálneho umenia, prezentovaného cez počítač do celého sveta. Toto vravím len preto, že Kamil Zbruž je na svete len jeden a jeho hlas už dávno, pradávno zmĺkol a je mi ľúto, že takto talentovaný človek rezignoval na literatúru, či pokojne aj na publicistiku, kde už taktiež osvedčil svoj talent. Ja totiž neverím tomu, že Kamil žije roky tak pustokvetý a nudný život, z ktorého by nevedel a nemohol vytiahnuť pár skvelých dobrodružných a pestrých príbehov mysle, duše, ducha a tela, s ktorými by sa mohol podeliť s nami, ktoré by nás potešili, rozosmiali, prekvapili a dokonale zaujali. Ak by som Kamila nepoznal, myslel by som si, že podobné príbehy nemôže rozprávať, lebo ich jednoducho nezažil, no keďže jeho nedávny život aspoň sčasti poznám, viem že tie príbehy zažil, dostali sa mu pod kožu a nech sa mu javia akokoľvek banálne, nielen tuším, ale dokonca zasa viem, že by nielen zaujali, ale dali by sa spracovať na sto spôsobov. Nerozumiem Kamilovmu mlčaniu v literatúre a myslel som si, že jeho Ticho prezentované v Barbar/u/skej rulete bude jeho labuťou piesňou experimentu, keďže za prázdnou stranou sa nedá zájsť asi ďalej. Experimentálna cesta Kamila Zbruža za neliteratúrou ma síce môže presvedčiť o tom, že za umenie sa dá vyhlásiť kadečo a že pod slovíčko experiment môžete dnes skryť aj rôzne rozpitvané ľudské telá, ako to bolo v prípade pražskej výstavy Bodies – The Exhibition, no ja by som veľmi rád zasa rozprával o Kamilovi ako o autorovi prózy, básne, či akéhokoľvek iného literárneho textu, ktorý by ma oslovil tým, že mi približuje autora ako mysliaceho človeka s jeho bolesťami, starosťami a radosťami, ktoré samozrejme nemusia byť v danom texte zreteľne zrkadlené, no aspoň by mohli byť kdesi skryté pod povrchom. Práve preto, že sa s Kamilom stretávam v tomto živote a mám ho rád, bol by som osobne neobyčajne potešený, ak by som sa o ňom aspoň občas prostredníctvom jeho písania dozvedel čo najviac, no mám ten nepekný pocit, že on sa zatajuje a skrýva nielen predo mnou, ale aj pred ostatnými priateľmi a celým známym svetom. Keby sa Kamilovi podarilo v Energy preložiť danú vetu do všetkých známych svetových jazykov, ktorých písanú podobu poznáme, potom by som v jeho úsilí videl aspoň minimálny zmysel, ktorý by nadchol najmä lingvistov, takto mi to pripadá len ako náhodná hra amatérskeho počítačového grafika, či skôr cvičenie žiaka bratislavskej SŠUP, ktorý práve začal študoval grafický design. Ako potlač na tričko by to bolo možno zaujímavé, ako experiment to podľa mňa neobstojí. Na lúke plnej štvorlístkov už štvorlístok nie je ničím zaujímavý.