Kniha roka

Mária Ferenčuhová patrí dlhodobo k najvýraznejším autorkám na poli slovenskej poézie. Nie je preto prekvapenie, že jej najnovšia zbierka, ktorá vyšla v roku 2016 pod názvom Imunita, vzbudila medzi literárnymi kritikmi aj čitateľmi poézie značný ohlas. Dokonca, ako trefne poznamenal v diskusii Literárny kvocient LQ Jaroslav Šrank, „všetci o tej knihe buď vedeli, alebo všetci vedeli, že je to literárna udalosť“ ešte pred tým, ako sa kniha vôbec dostala do obehu[1]. Imunita zarezonovala aj v každoročnej ankete Kniha roka na stránkach denníka Pravda, v ktorej získala dokonca najviac hlasov spomedzi hodnotených kníh. Hoci je sporné, nakoľko je tento rebríček skutočne dôkazom „čitateľského úspechu,“ ako tvrdí Šrank (2017), určite stojí za pozornosť, že si vyslúžila adjektíva ako „autentická“ (Dorota Sadovská), „silná“ a „krásna“ (Michal Habaj), resp. „strhujúca“ (Daniela Tóthová). A ak by recenzie a anketa čitateľa náhodou minuli, v samotnej zbierke nájde až dva sprievodné texty. Dozvie sa, že Ferenčuhovej verše sú „nevšedne neľútostné vo výraze, zdrvujúce svojou nemilosrdnou vecnosťou“ (Schmarcová na záložke) či to, že je autorkin hlas „nesmierne naliehavý“ (Součková v zbierke, s. 93). Čítať ďalej „Medzi experimentom a sentimentom“…

Kloaka bude aj tento rok vychádzať bez akejkoľvek grantovej podpory. Preto vás chceme poprosiť o podporu prostredníctvom poukázania 2 % z vašich daní občianskemu združeniu Literis, ktoré je vydavateľom Kloaky. Predvyplnený formulár sťahujte tu.  Ďakujeme.

Kloaka vstúpi do nového roka s novou redakciou. Redakciu opustili Peter Macsovszky, Kamil Zbruž a Jakub Repický, nahradili ich Jakub Kapičiak, Martin Kočiš a Dominik Želinský. Petrovi, Kamilovi a Jakubovi ďakujeme za ich doterajšiu prácu.

Koncom roka zároveň vyšli (súčasným, niekdajším, novým) redaktorom Kloaky nové básnické zbierky. Ponúkame vám ich prehľad. Čítať ďalej „Nové knihy, nová redakcia“…

Druhá zbierka Michala Rehúša, ktorú v edícii Kloaka vydalo občianske združenie Literis, už je v predaji. Dá sa kúpiť v sieti kníhkupectiev Artforum a v internetovom kníhkupectve Martinus.

Zbierka obsahuje experimentálne a konceptuálne texty, ktoré vtipne, ironicky a sarkasticky tematizujú a atakujú niektoré podoby súčasnej slovenskej literatúry a rozličné mechanizmy jej fungovania. Súčasťou knihy sú aj záznamy autorových subverzívnych textových intervencií do verejného elektronického priestoru, ako aj konceptuálny Slovník súčasnej slovenskej spirituálnej a reflexívnej lyriky.

Pozrite si ukážku zo zbierky alebo si vypočujte záznam z relácie Nedeľná chvíľka poézie_FM, v ktorej Michal Rehúš predstavil knihu a prečítal z nej niekoľko básní:

NEDELNA CHVILKA POEZIE_FM (Michal Rehus) 9.11.2014 by Rádio_Fm on Mixcloud

Ani vo svojej druhej reakcii (uverejňujeme ju nižšie) Derek Rebro neprispel k vecnému rozdiskutovaniu otázky, ktorú som formuloval vo svojom východiskovom texte. Nestalo sa tak ani po tom, čo som ju v úsilí o záchranu racionálnej diskusie ešte raz a zjednodušene formuloval. Namiesto toho Rebro opäť rozoberá okruhy, ktoré sú z hľadiska diskusie irelevantné. Najmä mu uniká zásadný fakt, že z hľadiska problému nie je ani tak dôležité a kľúčové, ako budeme subjektívnosť a emocionalitu definovať, ale skôr to, ako tieto koncepty (akokoľvek definované) budeme používať pri kritickej reflexii takej tvorby, ktorá sa od týchto konceptov (akokoľvek definovaných) dištancuje. V konkrétnom prípade predsa išlo o „autoreferenčné, sterilné a odosobnené písanie“, ktoré je podľa Rebra nutné ozvláštniť „hoc aj v podobe subjektívnejšie, emocionálnejšie dotovaných zdrojov“. Práve v tomto vyjadrení Rebro postuluje polaritnú situáciu, ktorú nedokáže zmierniť ani jeho relativizovanie v podobe rozličných definícií subjektívnosti a emocionality. Práve v tomto vyjadrení artikuluje požiadavku, ktorá sa mi javí problematická a absurdná. Čítať ďalej „Ad acta“…

Polemický text o niektorých koncepčných požiadavkách časti súčasnej literárnej kritiky som koncipoval s ambíciou vecne pomenovať konkrétne tendencie v súčasnej literárnej kritike. Rovnaký vecný prístup som očakával aj od prípadných oponentov a oponentiek. Preto ma prekvapil tón a spôsob argumentácie jedného z dotknutých kritikov Dereka Rebra, ktorý vo svojej reakcii na môj text mieša úsilie o vyvrátenie niektorých mojich tvrdení s neskrývaným osobným útočením, ktoré v odbornej diskusii nemá miesto. Rebro akoby nedokázal diskusiu a riešenie teoretických problémov vnímať inak ako priestor na ventilovanie osobných krívd a animozít (údajne sa ma dotkla kritika D. Rebra a I. Hostovej) či dokonca ako marketingovú stratégiu (údajne chcem pritiahnuť pozornosť na svoju zbierku, ako aj na zbierku Daniely Olejnikov). Tieto nevecné a iracionálne dohady a ataky (azda len nie sú aplikáciou Rebrovej obľúbenej intuitívnej metódy), žiaľ, diskvalifikujú Rebra z vecnej diskusie a mohli by slúžiť ako exemplárny materiál na štúdium diskusných faulov. Zároveň sú vlastne špecifickým potvrdením a dokladom, že práve pre Rebra je polemika príležitosťou na osobné zúčtovanie. Napriek tomu však vykonám pokus vrátiť celú diskusiu do racionálnej roviny. Čítať ďalej „Ad Ad“…

Priam pozitivisticky rámcované nepresnosti a zjednodušenia – zasa. Nikto nevolá po návrate – nebodaj celistvého – subjektu, naozaj nie sme v ére, keď subjekt = „ja“, ale napr. (!) a síce po jeho revidovanej a dekonštruovanej, multiplicitnej…, ale aj samotný postštrukturalizmus kriticky reflektujúcej podobe, čo je v konečnom dôsledku v zhode s východiskami dekonštrukcie ako takej. Rovnako je prospešné reflektovať súčasnosť (máme rok 2014) – tá je aj prehodnotením minulosti vrátane jej experimentálnej línie – bez snahy o pochovanie experimentu –, ktorej postupy a myšlienkové, životné… rámce treba tiež aplikovať cez dnešnú prizmu, neignorujúc to, čo prebehlo a prebieha tak v rovine témy, ako aj s ním spätého tvaru; subjektívnosť sa navyše prejavuje aj cez výber apropriovaného v zdanlivo neosobnom písaní… Čítať ďalej „Ad Subjekt, emocionalita, nadčasovosť, komunikatívnosť“…

Niektorí súčasní „mladší“ literárni kritici a kritičky pri hodnotení básnických zbierok nezriedka čerpajú zo slovníka, ktorý akoby ignoroval lektúru z 90. rokov minulého storočia a zo začiatku 21. storočia, ktorú slovenskej literatúre poskytli autori a autorky tzv. text generation. Títo kritici a kritičky oživujú termíny ako subjekt, emocionalita, nadčasovosť a komunikatívnosť, ktoré v ich kritických textoch nefigurujú len v pozícii „kľúčových slov“ vystihujúcich charakter posudzovaných literárnych diel, ale aj vo forme požiadaviek a nárokov na vznikajúce texty, príp. v podobe nástrojov na negatívne hodnotenie literárnych výkonov vymykajúcich sa týmto nárokom. Reprezentatívnymi predstaviteľmi tohto „tradicionalistického“, resp. „revizionistického“ literárnokritického prúdu sú Derek Rebro a Ivana Hostová, na vyjadrenia ktorých budem reagovať v nasledujúcom texte. Čítať ďalej „Subjekt, emocionalita, nadčasovosť, komunikatívnosť“…

Marcela Veselková: Identity. Bratislava : Aspekt, 2013.

Osem rokov po svojom debute, ktorý časť kritiky prijala pomerne pozitívne (užšia nominácia na Veľkú cenu za východoeurópsku literatúru, prémia Ceny Ivana Kraska), vydala Marcela Veselková (1981) svoju druhú zbierku poézie s názvom Identity. Jej poetika za túto dobu prešla pomerne významnou premenou, básne stratili extrémnu emocionálnu naliehavosť s odkazom na gotickú subkultúru, absentuje aj tematizovanie partnerských túžob a vzťahov. Oveľa intenzívnejšie sa reflektujú rozličné historické a súčasné politické, spoločenské a kultúrne udalosti a fenomény. Napriek prijatiu prvej zbierky teda v istom zmysle vzniká zdanie, akoby Veselková debutovala po druhý raz. Čítať ďalej „Druhý pokus o debut?“…

V nedávnom čase sa v slovenskej literatúre objavilo niekoľko básnických debutov, ktoré spája príklon k experimentovaniu. Ich autorky (Zuzana Husárová, Daniela Olejnikov) a autor (Erik Šimšík) pochádzajú z generácie narodenej v 80. rokoch minulého storočia a v rozličnej miere nadväzujú na rozmanité domáce a zahraničné impulzy v oblasti vizuálnej, zvukovej, elektronickej, konceptuálnej alebo iným spôsobom nekonvenčnej literatúry. Takýto kumulovaný nástup experimentujúcich debutantov nie je v slovenskej literatúre obvyklý a navonok pripomína vstup autorov experimentálnej línie do literatúry, ktorý sa udial pred dvadsiatimi rokmi (Kamil Zbruž, Peter Macsovszky a Peter Šulej). Ponúka sa otázka, čím sa tieto nové literárne výkony vyznačujú a čo prinášajú do súčasnej slovenskej literatúry. Čítať ďalej „Tri experimentálne básnické debuty“…