Medzi experimentom a sentimentom
Kniha roka
Mária Ferenčuhová patrí dlhodobo k najvýraznejším autorkám na poli slovenskej poézie. Nie je preto prekvapenie, že jej najnovšia zbierka, ktorá vyšla v roku 2016 pod názvom Imunita, vzbudila medzi literárnymi kritikmi aj čitateľmi poézie značný ohlas. Dokonca, ako trefne poznamenal v diskusii Literárny kvocient LQ Jaroslav Šrank, „všetci o tej knihe buď vedeli, alebo všetci vedeli, že je to literárna udalosť“ ešte pred tým, ako sa kniha vôbec dostala do obehu[1]. Imunita zarezonovala aj v každoročnej ankete Kniha roka na stránkach denníka Pravda, v ktorej získala dokonca najviac hlasov spomedzi hodnotených kníh. Hoci je sporné, nakoľko je tento rebríček skutočne dôkazom „čitateľského úspechu,“ ako tvrdí Šrank (2017), určite stojí za pozornosť, že si vyslúžila adjektíva ako „autentická“ (Dorota Sadovská), „silná“ a „krásna“ (Michal Habaj), resp. „strhujúca“ (Daniela Tóthová). A ak by recenzie a anketa čitateľa náhodou minuli, v samotnej zbierke nájde až dva sprievodné texty. Dozvie sa, že Ferenčuhovej verše sú „nevšedne neľútostné vo výraze, zdrvujúce svojou nemilosrdnou vecnosťou“ (Schmarcová na záložke) či to, že je autorkin hlas „nesmierne naliehavý“ (Součková v zbierke, s. 93). Čítať ďalej „Medzi experimentom a sentimentom“…
RSS obsah
