Čierna listina účastníkov knižných ankiet

Nezaradené
8. januára 2013, 8:25 | Michal Rehúš

Delikt 1: Sebapropagácia

1.1 Marián Grupač, spisovateľ

Ako čitateľ by som odporučil publikáciu 5 x 5. Antológia súčasnej slovenskej poézie. Kniha predstavuje dvadsaťpäť súčasných básnikov, ktorí sa stali súčasťou literárnej scény po roku 1989. Antológia obsahuje ukážky z tvorby poetiek a básnikov vo výbere Jána Gavuru s krátkym hodnotením ich tvorby. Ako autor by som zase dal do pozornosti svoju prozaickú knihu Poltvin – 9 farieb klamstva.

Zdroj: iLiteratura.cz, 1. 1. 2013

Poznámka: Básne Mariána Grupača sa nachádzajú aj v antológii 5 x 5.

1.2 Peter Krištúfek, spisovateľ, filmár

Kapitáňová: Kniha o cintoríne (nové vydanie s ilustráciami Fera Jablonovského), Tomková: Obojsmerné listy, Schalansky: Atlas odlehlých ostrovů, Holanec: Herci, Krištúfek: Dom hluchého – Tento rok som viac písal ako čítal, takže si nemôžem pomôcť – mojou súkromnou knihou roka je práve preto tá piata.

Zdroj: SME, 21. 12. 2012

1.3 Palo Bálik, dizajnér

L. Piussi: Život je krátky – V momente, ak je dizajnér knihy pri práci nadmerne vyrušovaný obsahom textu, je favorit na knihu roka jasný. Milujem svoju prácu.

Zdroj: SME, 21. 12. 2012

1.4 Mila Haugová, poetka a spisovateľka

Mávnutie krídel, 42 slovenských haiku (Groch-Haugová-Hevier-Hochel-Chmel-Jurolek-Kadlečík-Kuniak-Ondrejková-Podracká-Zambor), ilustrácie Ján Kudlička, (Skalná Ruža-Kordiky, 2011)

Kniha je nádherná, je to priateľský projekt a prečo nepochváliť priateľov verejne. Verím, že ma nikto z čitateľov nebude podozrievať, že knihu navrhujem preto, lebo mám v nej niekoľko riadkov – je to len maličká časť z celku tejto ticho dýchajúcej knihy. Ilustrácie Jána Kudličku a grafická dokonalosť knihy upútajú krásou a jemnosťou.

Zdroj: Pravda, 17. 12. 2011

1.5 Marek Ormandík, maliar

Daniel Brunovský, Denisa Gura Doričová: Slovenské ateliéry (Daniel Brunovský)

Vydavateľský počin. O tom, ako vidia výtvarníci samých seba. Kniha intímna aj monumentálna. Aj vtipná. Také nakúkanie do slováckej kultúry na objednávku slávnoj slováckoj naróda.

Zdroj: Pravda, 18. 12. 2010

Poznámka: Kniha Slovenské ateliéry obsahuje aj rozhovor s Marekom Ormandíkom.

1.6 Michal Murin, teoretik a multimediálny umelec

Milan Adamčiak: Archív I. – EXPO, experimentálna poézia z rokov 1964 – 1972, vydavateľstvo Dive buki, Košice, 2011

Prvotina Milana Adamčiaka, vychádzajúca po 40 rokoch, na ktorej vzniku som sa podieľal.

Zdroj: SME, 28. 12. 2011

Poznámka: Michal Murin je zostavovateľ knihy Archív I. – EXPO.

Delikt 2: Propagácia vlastnej rodiny

2.1.1 Verona Šikulová, spisovateľka

V roku 2012 ma najviac zaujala a potešila čerstvá novinka z vydavateľstva F. R. & G. od Jozefa Mihalkoviča – Listové Tajomstvá II. Kým v prvej išlo o pôvodné Mihalkovičove básne z posledných rokov, v druhej má čitateľ možnosť nazrieť na pracovný stôl tohto básnika, konkretistu, člena slávnej trnavskej skupiny. Ide o preklady jeho obľúbených autorov, poznámky k prekladom a eseje o literatúre. Jozefa Mihalkoviča ako prekladateľa netreba čitateľom predstavovať, slovenský čitateľ mal možnosť čítať jeho preklady Desnosa, Reverdyho či Wiliamsa – vyšli knižne –, z času na čas sa v časopisoch mal možnosť stretnúť s Dickinsonovou či Rimbaudom. Vďaka synovi spisovateľovi Borisovi Mihalkovičovi však vyšla knižka, v ktorej sú zhromaždené všetky Mihalkovičove časopisecky publikované aj nepublikované básne, spolu s autorským pohľadom nielen na poéziu, ale literatúru vôbec.

Zdroj: iLiteratura.cz, 1. 1. 2013

2.1.2 Veronika Šikulová spisovateľka, knihovníčka

Jozef Mihalkovič: Listové tajomstvá II (F. R. & G. 2012)

Táto knižka by sa pokojne mohla ocitnúť aj medzi prekladovými titulmi, pretože ide o preklady. Básnika, konkretistu Jozefa Mihalkoviča ako prekladateľa netreba predstavovať. Spomeniem aspoň jeho preklady Desnosa, Reverdyho či Wiliamsa. Mnohé preklady (Rimbaud či Dickinsonová a ďalšie) vychádzali časopisecky. Vďaka synovi Borisovi sa podarilo všetky publikované aj nepublikované preklady Jozefa Mihalkoviča zosumarizovať a vydať… V knižke možno nájsť aj úvahy Jozefa Mihalkoviča o literatúre, preklade či niektorých autoroch. Jedna z najlepších kníh, ktoré som v poslednom čase držala v rukách, a ak som ju aj odložila, určite len na chvíľku, k takýmto knižkám sa rada vraciam.

Zdroj: Pravda, 14. 12. 2012

2.1.3 Veronika Šikulová, spisovateľka

Boris Mihalkovič: Slnko nad Modrou… Poézie je čoraz menej, zo života sa takmer vytratila. Boris chodí s otvorenými očami, jeho knižka je krásne a dobre napísaná, až má človek dojem, že tej poézie okolo nás je dosť, len sme si ju prestali všímať…

Zdroj: SME, 28. 12. 2011

2.1.4 Veronika Šikulová, spisovateľka

Boris Mihalkovič: Slnko nad Modrou (F. R. & G. 2011)

Je to jemný, kultivovaný, nežný, vycibrený text vyvážený životnou skúsenosťou…

Zdroj: Pravda, 17. 12. 2011

2.1.5 Veronika Šikulová, spisovateľka

Jozef Mihalkovič: Listové tajomstvá (F. R. and G.)

Básne, články, preklady, sny, prvá časť akéhosi súborného diela básnika Jozefa Mihalkoviča… Knižka plná dobrej, naozajstnej poézie…

Zdroj: Pravda, 18. 12. 2010

Poznámka: Veronika Šikulová je nevesta Jozefa Mihalkoviča a švagriná Borisa Mihalkoviča.

2.2 Juraj Čarný, galerista, teoretik umenia

Čarná: Michal Kern (GMB), Anton Čierny, Beňová: Kafé Hyena.

Zdroj: SME, 21. 12. 2012

Poznámka: Juraj Čarný je brat Daniely Čarnej.

2.3.1 Zuzana Piussi, filmárka

Houellebecq: Mapa a územia, L. Piussi: Život je krátky

Zdroj: SME, 21. 12. 2012

2.3.2. Zuzana Piussi, dokumentaristka

Nassim Nicholas Taleb – Černá labuť. Pavel Vilikovský – Pes na ceste, Jan Rozner – Výlet na Devín. Lucia Piussi – Láska je sliepka

Zdroj: SME, 28. 12. 2011

2.3.3 Zuza Piussi, filmárka

Lucia Piussi: Láska je sliepka (Marenčin PT)

Lucia je moja sestra a možno mi nikto neuverí, že som objektívna, ale ja mám tú knihu naozaj veľmi rada. Je odvážna a vtipná. Máloktorá ženská autorka si vie strieľať sama zo seba.

Zdroj: Pravda, 17. 12. 2011

2.4.1 Ivan Kadlečík, spisovateľ

Iva Kadlečíková: Čítanie myslenia. F. R. & G. 2011

Dejiny neodchádzajú, sú aj v tejto knihe, ktorá opisuje príbeh dvoch časopisov z konca šesťdesiatych rokov: košický Krok 66 a 67 a martinské Matičné čítanie 1968–1970.

Zdroj: SME, 28. 12. 2011

2.4.2 Ivan Kadlečík, spisovateľ

Iva Kadlečíková: Čítanie myslenia, F. R. & G., 2011

Kniha Čítanie myslenia je román, ktorého protagonistami sú časopisy košický Krok 66 a 67 a martinské Matičné čítanie 1968–1970. Postavy príbehu sú prispievatelia a ich texty, dramatické vyvrcholenie sujetu tvorí sovietska okupácia v roku 1968. Dejiny neodchádzajú, sú tu stále s nami. Treba ich poznať.

Zdroj: Pravda, 17. 12. 2011

2.4.3 Ivan Kadlečík, spisovateľ

Karol Plicka, Karol Valíček, Iva Kadlečíková, Albín Brunovský: Prekrásny Janko (Rozprávky rumunských Slovákov) (VirVar)

Prekrásna kniha rozprávok s prekrásnymi ilustráciami Albína Brunovského vznikla na podnet jeho syna Daniela. Rozprávanie Karola Valíčka, repatrianta z Rumunska, zachytil na magnetofónový záznam nezabudnuteľný Karol Plicka a do literárnej podoby upravila Iva Kadlečíková.

Zdroj: Pravda, 18. 12. 2010

Poznámka: Ivan Kadlečík je muž Ivy Kadlečíkovej.

2.5 Viktor Frešo, výtvarník a hudobník

Fedor Frešo: Sideman, Tomáš Berka: Blumentálske blues, Július Satinský: Expedície

Zdroj: SME, 28. 12. 2011

Poznámka: Viktor Frešo je syn Fedora Freša.

Delikt 3: Propagácia vlastného vydavateľstva

3.1 Pišta Vandal, hudobník, spisovateľ a vydavateľ

Nebudem sa tváriť, že som nad vecou, keď nie som. Najlepšou knihou v roku 2012 na Slovensku je Život je krátky od Lucie Piussi. Prečo? Lebo je to kniha bez pretvárky, lebo je to kniha krásne napísaná, lebo je to kniha, ktorá perfektne vyzerá a mám k nej osobný vzťah, nakoľko som ju vydal. Odporúčam všetkým.

Zdroj: iLiteratura.cz, 1. 1. 2013

Poznámka: Pišta Vandal je konateľ, spoločník a riaditeľ vydavateľstva Limerick, ktoré vydalo knihu Život je krátky.

3.2 Ľubica Somolayová, literárna vedkyňa

Michal Habaj: Michal Habaj (Ars Poetica 2012)

Básnickú knihu Michal Habaj považujem za zásadné dielo, ktoré v prostredí slovenskej literatúry v roku 2012 vzniklo, predovšetkým pre jej razantnosť, nekompromisnosť, ale aj schopnosť neuhýbavo sa vystavovať zásadným otázkam našej ,,ľudskej“ identity. Každodennosť a profánnosť je tu konfrontovaná s ľudským cnením po presahu do nadprirodzenej sféry, po spiritualite, v konkrétnych a často až banálnych výjavoch sa odhaľujú zasunuté vyššie významy. Autor sa púšťa do skúmania zmyslu krásy, oblasti v súčasnej poézii obozretne obchádzanej, má odvahu púšťať čitateľa do osobných sfér, celkom priznane spracúva témy z autopsie, ale všetko sa to deje mimoriadne dôstojne, rafinovane, a to aj vďaka obdivuhodnému narábaniu s jazykom. Básne vyznievajú závažne, s plnou vážnosťou sa však zároveň spája ich ostentatívna irónia.

Zdroj: Pravda, 14. 12. 2012

Poznámka: Ľubica Somolayová je redaktorka vydavateľstva Ars Poetica. V knihe je uvedená ako zodpovedná redaktorka.

3.3.1 Oleg Pastier, básnik, rozhlasový dramaturg, vydavateľ

Iva Kadlečíková: Čítanie myslenia (F. R. & G.)

Kniha plná čitateľských objavov a zázračnej radosti z myslenia.

Zdroj: Pravda, 17. 12. 2011

3.3.2 Oleg Pastier, vydavateľ

Kniha, ktorú Iva Kadlečíková nazvala Čítanie myslenia (vydavateľstvo F. R. & G.), nás nabáda zároveň k čítaniu a k radosti z prečítaného. Druhým závažným titulom je prvá slovenská antológia básnického hlavolamu – haiku, ktorá vyšla pod názvom Haiku, haiečku, haiku zelený a stretli sa v nej básnické veličiny: Štrpka, Štrasser, Hevier, Repka, Litvák, Nusko a mnohí ďalší. Čítanie na jeden dúšok.

Zdroj: SME, 28. 12. 2011

Poznámka: Oleg Pastier je zakladateľ a spoločník vydavateľstva F. R. & G. Kniha Haiku, haiečku, haiku zelený tiež vyšla vo vydavateľstve F. R. & G.

3.4 Ján Gregor, vydavateľ inaque.sk

Aľa Rachmanovová: Študenti, láska, Čeka a smrť. Je to jeden z najsilnejších príbehov, aký sa medzi prekladovou literatúrou na Slovensku v tomto roku objavil.

Zdroj: SME, 28. 12. 2011

Poznámka: Ján Gregor je zakladateľ vydavateľstva Premedia, ktoré vydalo knihu Študenti, láska, Čeka a smrť.

3.5 Peter Milčák, spisovateľ a vydavateľ

Balla: V mene otca (KK Bagala) Balla vo vrcholnej forme. Juraj Briškár: Symetrické pozorovania (Modrý Peter) Tretia kniha pozoruhodného autora aforizmov a sentencií. Takto sa prekonáva výborná povesť.

Zdroj: SME, 28. 12. 2011

Poznámka: Peter Milčák je majiteľ vydavateľstva Modrý Peter.

3.6.1 Karol Chmel, básnik, prekladateľ, redaktor

Iva Kadlečíková: Čítanie myslenia (F. R. & G., 2011)

Blahodarná, užitočná a úctyhodná knižka-nezábudka pripomínajúca krajšie roky slovenského literárneho časopisectva, a síce legendárny Krok a Matičné čítanie. Smutno je človeku z toho, koľkí z bohatierov tohto opusu už tašli (…a šeci za tou istou kišasonkou…)

Zdroj: Pravda, 17. 12. 2011

3.6.2 Karol Chmel, literárny redaktor, prekladateľ

Daniel Hevier: Sedemnásťtisíc smiešnych sonetov (F. R.& G.)

Táto básnická knižka sa asi skryje v tieni románu Kniha, ktorá sa stane, no i ona je rovnakým holdom literatúre, autorom, príbehom a iným pilierom civilizačných štruktúr, či už horizontálnych alebo vertikálnych, navyše tu ide o smrteľne vážnu hravosť aj jej spochybnenie skepsou, iróniou či humorom…

Zdroj: Pravda, 18. 12. 2010

Poznámka: Karol Chmel je spoločník vydavateľstva F. R. & G.

Zdroje:

ČORNÁ, T. 2010. Anketa Pravdy – Knihy roka majú Dušek, Dobrakovová a Varga. In Pravda, 18. 12. 2010.

ČORNÁ, T. 2011. Výsledky ankety Pravdy Kniha roka 2011. In Pravda, 17. 12. 2011.

ČORNÁ, T. 2012. V ankete Pravdy Kniha roka zvíťazili Habaj a Houellebecq. In Pravda, 14. 12. 2012.

JÍLEK, P. F. R. 2013. Slovenské knihy roka 2012. In iLiteratura.cz, 1. 1. 2013.

KUL. 2011. Kultúrna udalosť roka 2011 je film Dom. In SME, 28. 12. 2011.

REDAKCIA KULTÚRY. 2012. Pozrite sa, ako hlasovali osobnosti v ankete o kultúrnu udalosť roka. In SME, 21. 12. 2012.

Poznámka: Čierna listina sa bude priebežne aktualizovať.

Vyjde v Kloake 4/2012

Share 'Čierna listina účastníkov knižných ankiet' on Bookmarky.cz Share 'Čierna listina účastníkov knižných ankiet' on Facebook Share 'Čierna listina účastníkov knižných ankiet' on Linkuj.cz Share 'Čierna listina účastníkov knižných ankiet' on Twitter Share 'Čierna listina účastníkov knižných ankiet' on vybrali SME Share 'Čierna listina účastníkov knižných ankiet' on Email

32 komentárov »

  1. D. Gruska píše:

    Pekna praca, gratulujem! Som rad ze sa na to niekto podujal. Pritom ale dobre urobenu anketu/ci nejaky top list, si vzdy rad pozriem.

  2. Matúš Bišťan píše:

    Odvazny Michal
    do osieho hniezda pichal

  3. pozorovatel píše:

    hrehus podporil cenu pre zlu poetku Mirku, pretoze mu bolo sympaticke „ze autor pouzil v poezii aj odkazy na moju tvorbu.“ Interny zdroj

    • Michal Rehúš píše:

      mily pozorovatel, tu je cele zdovodnenie, aby si nemohol vytrhavat z kontextu (1. dovodom pre jej podporu bola najma radikalnost gesta, 2. zmienka o odkazoch na moju tvorbu hovorila o ironickom a hravom vyrovnavani sa s experimentom, same odkazovanie nebolo dovodom na podporu, 3. o vitazke rozhodla trojclenna porota):

      „Prečo vyhrala Mirka Ábelová? Mirka Ábelová, autorka básnickej zbierky Striptíz (Ikar, 2011), v ktorej sa prezentovala pomerne rozpačitou rebelantskou poéziou, sa stala víťazkou súťaže Básne 2012. O víťazke pritom rozhodla porota, ktorá je známa svojím príklonom k experimentu. Ako je to možné? Ábelová poslala do súťaže texty, z ktorých minimálne polovica sa radikálne líši od jej doterajšej tvorby. Ide o konceptuálne ladené básne, ktoré sa hravo a ironicky vyrovnávajú aj so samou experimentálnou poéziou (veľmi adresne aj s mojou vlastnou tvorbou). Druhú časť Ábelovej textov tvoria naratívne básne, ktoré miestami vydarene pracujú s iróniou a provokáciou (z tejto skupiny textov pochádza aj víťazná báseň Byť Slovákom je úžasné, ktorú vybral predseda poroty Peter Šulej). Ábelová porotu zaujala svojím poetickým gestom, ktoré bolo zo všetkých súťažných príspevkov najradikálnejšie. Len ťažko by s nimi dokázala uspieť v súťaži Mám talent a vo vydavateľstve Ikar, kde vyšla jej prvá zbierka. Preto sa dá tvrdiť, že v literárnom svete už jestvujú minimálne dve Mirky Ábelové. Je zbytočné špekulovať, či víťazné básne predznamenávajú ďalšie smerovanie Ábelovej tvorby. Vyhrali texty, nie poetická minulosť a biografia autorky. Aj takto vyzerá čaro anonymnej súťaže.“

  4. Krátko po tvojej reakcii na Iliterature som ti odpovedal, že za odpovede sú zodpovední iba respondenti, minimálne si ma inšpiroval v tom, aby som v budúcoročnej ankete zaviedol pravidlo neodporúčať knihy, na ktorých respondenti akokoľvek participovali, či už vlastným autorstvom, editovaním alebo finančnými záujmami, ako je vlastníctvo vydavateľstva a podobne. Taktiež je možné upozorniť respondentov, aby neodporúčali knihy, na ktorých participovali ich rodinní príbuzní, ale v slovenskej literárnej sfére v podstate každý každého pozná a nedá sa absolútne zamedziť, že niekto pomôže svojmu kamarátovi aspoň takouto formou propagácie.

    • Michal Rehúš píše:

      Peter, vdaka za konstruktivnu reakciu, tvoj napad s obmedzeniami je iste krok vpred, suhlasim, ze sa neda zamedzit podpore kamaratov, tuto kategoriu som do ciernej listiny ani nezavadzal (z viacerych dovodov, vyrazny bol najma metodologicky problem, kedze kriterium kamaratskych vztahov nemozem aplikovat na vsetkych respondentov rovnako, poznam len urcitu obmedzenu skupinu okolo literatury)

  5. Tatiana Repkova píše:

    Hmmm … Inovativne a take neslovenske … Urobilo mi to radost na cely den.

  6. D. Gruska píše:

    Este si dovolim jednu poznamku. V podstate sa jedna o konflikt zaujmov. A tych su nase noviny plne. Teraz nemyslim ked novinari pisu napr. o konflikte zaujmov vo verejnej sfere. Myslim na konflikty zaujmov na ich strankach, kulturnych nevynimajuc. Za vsetky len dva priklady: noviny venuju velky priestor umelcovi a zabudnu uviest, ze tento pre nich pracuje, recenzent pochvali nejaku vystafku a zabuden uviest, ze je na vyplatnej listine institucie, ktora ju usporiadala. Toto automaticky devalvuje hodnotu celej kulturnej casti novin. Redaktorom to asi nevadi a len sa potom cuduju, ze to nikto moc necita a uz vobec neberie vazne.

  7. lucia píše:

    Dalo by sa ešte podopĺňať. Pani Geržová spomína výstavu Film so slovami „Ak sa prídete pozrieť, zistíte, aký veľký je register použitých stratégií. Svetová výstava v „regionálnej” galérii.“ náhoda? avšak neviem či s rovnakým záujmom sleduje aj program iných „regionálnych“ galérií.
    András Cséfalvay, tiež zmieňuje výstavu na ktorej sám participoval, či Katarína Beňová výstavu Mednyánszky, na ktorej riešila pár sprievodných akcií.
    Rozhodne však nepopieram kvalitu týchto projektov! nuž slovensko je maly kraj, kde každý každého pozna ..nečudujme sa.

  8. komar08 píše:

    Mna by zaujimalo, ako by sa vyssie spominani sebaadorujuci autori popasovali s anketovou otazkou „Akú knihu slovenského autora vydanú za posledný rok by ste určite čitateľom neoporučili a prečo?“ … :)

  9. Miro Pastorek píše:

    Zaujímavé. Ale prečo by ľudia nemohli podporiť svojich rodinných príslušníkov či známych, keď sú presvedčení o tom, že ich tvorba je dobrá? Alebo pochváliť knihu, ktorú sami vydali, ak jej veria? Nestačí, že by si sami pokazili renomé, ak by propagovali kraviny?

    • Michal Rehúš píše:

      1. pretože je veľmi silné podozrenie, že knihu nepodporujú pre jej kvalitu, ale pre rodinné a vlastnícke vzťahy, D. Gruska vyššie hovoril o konflikte záujmov
      2. pretože je dosť pravdepodobné, že vyšli aj iné zaujímavé knihy, takže nie sú odkázaní na propagovanie kravín

  10. Tomáš Ulej píše:

    Výborné! Ešte je pekné, keď niekto odporúča knihu, hoci v čase odpovedania ju pravdepodobne nemohol čítať (Dom hluchého v ankete SME)

  11. D. Gruska píše:

    Ono by to cele nevadilo, keby sa potom hlasy nescitali a nevyhlasovali sa knihy (ci ine udalosti) roku – co znie ako nejake kvalitativne hodnotenie.

    Inak anketu mozno chapat, ako ze sa ponukne bezplatny reklamny priestor respondentom a ti ho vyuzivaju ;-)

  12. Marek Piacek píše:

    Myslim, ze po tomto uz nikto na ziadnu anketu podobneho typu nikdy neodpovie… Takato cierna listina sa na Slovensku velmi lahko zostavi v kazdom odbore… :-)))) Inak je to cele zle: tie ankety maju predsa zozbierat navrhy, o ktorych sa potom moze hlasovat… Povedzme…. Ked niekto dnes este vobec potrebuje rebricky…

  13. Magda Kmeťková píše:

    nie je vinou hlasujucich, ale tych, co ankety vyhlasuju, ze nespecifikuju podmienky, ktore by popripade vylucili podozrenia z konfliktu zaujmov… je ale velkou vinou a krivdou, ak sa potom robia cierne listiny a verejne sa kamenuje, za to, co nebolo v pravidlach hry onych ankiet vopred stanovene, len preto, aby niekto pohonil svoje zrejme nie dostatocne ocenene, ergo logicky tak trochu zatrpnute dekomunikovane ego a pospliechal svojimi nevyzretymi mladickymi listinami ( zatial len nimi, lebo o diele este pri jednom debutiku a niekolkych kritikach nemozno hovorit ) len preto, ze vrana k vrane sada a literati su na nasom malom Slovensku, tak ako nakoniec aj v inych oboroch a profesiach, poprepletani vztahmi rodinnymi, intimnymi, firemnymi, zanrovymi, skusenostnymi, alebo len obycajnymi ludskymi…. kedze sa to tu vsetko navzajom pozna a ma k sebe iste postoje, ktore potom pri posudzovani v podobnych anketach logicky zavazia, ked sa rozhodujes medzi dvoma pre teba kvalitnymi kusmi, ktore posudzovatela oslovili…, pouzivaju VSETCI pri konecnom anketovom rozhodovani onu subjektivnu hodnotu pridanu, to, co na jazycku vah nakoniec rozhodne…. to by sme museli byt bezvztahove, bezcitne stroje, aby tieto najroznejsie subjektivne individualne motivy a osobne identifikacie s dielom pri posudzovani literarury zmizli ….

    v tomto ohlade je vlastne kazdy posudzovatel v konflikte zaujmu… a pritom moze byt pravdivy, lebo dielo, ktore vypichol moze skutocne v tom roku najviac zamestnavat jeho srdce, pohltit dusu…. preco ma byt preto pranierovany, preco prenasledovany ako lump… boli by sme radsej, keby bol neuprimny, aby klamal seba aj nas? zaujima nas vlastne, co si kto naozaj mysli, existuje este sloboda a demokracia v hlasovani?

    michal, vasa cierna listina mi zavana listinami a metodami a sposobom vedenia ankiet na spolocensku objednavku, ktore kedysi pouzivali komunisti v konsolidacii, skoda, ze uz nepamatate obludnost tej doby, nemate sa z coho poucit…

    • Michal Rehúš píše:

      Milá Magda, zodpovednosť majú aj hlasujúci – ak teda od nich očakávame istú dávku etiky a sebareflexie (priznám sa, že ja to očakávam)

      mrzí ma, že vo svojej reakcii skĺzavate k neodôvodneným osobným urážkam a špekuláciám, veľmi to znižuje relevanciu vašej reakcie a veľa to, žiaľ, vypovedá o vás (ak chcete, o vašom egu)

      nejde o to, či niekto niekoho pozná, to je oblasť spolupráce alebo kamarátstva, o tom však listina nie je, listina je o rodine a vlastnej firme, nechce sa mi veriť, že tých ľudí v listine nezaujala v tom roku žiadna iná kniha, ako uviedli, očakával by som azda väčší nadhľad a veľkorysosť, keď už sa nedá spoľahnúť na ich vedomie o konflikte záujmov

      porovnanie s komunistami je úplne mimo, odporúčam, aby ste si preštudovali tradíciu rozmanitých pamfletov, provokácií a kritík, aj v slovenskej kultúre máme dosť príkladov a osobností, ktoré sa týmto veciam venovali, budete sa veľmi čudovať, keď si prečítate napríklad Jonáša Záborského, Juraja Fándlyho atď.

  14. Magda Kmeťková píše:

    Michal, odpoviem Vam citatom od Tiny Cornej z Pravdy , ktory jasne hovori o tom, ake su skutocne ciele a kriteria ich a podobnych koncorocnych kniznych ankiet:

    „Obľúbená anketa Kniha roka, ktorú prinášame vždy pred Vianocami, je jedným z dôležitých dôkazov, že čítanie a tvorivé rozmýšľanie nás neprestalo zaujímať. Anketa nesúťaží ani nehodnotí. Ľudia sa v nej priateľsky ťahajú za rukáv – pozri, aj táto kniha vyšla, všimni si ju, ja som ju už prečítal a veľmi odporúčam, stojí za to. Takýto súbeh otvára možnosť nahliadnuť do vlastného vnútorného sveta a oceniť iných.

    Účastníci ankety sú z okruhu priateľov, spolupracovníkov, ale aj viac-menej nezainteresovaných pozorovateľov nášho denníka. Ich odporúčania vytvorili zaujímavú mozaiku. Farebný obraz vkusu ľudí, ktorých vedomie sa pohybuje v blízkosti kultúrneho uvažovania Pravdy. Hra, ktorej nechýba zvedavosť aj prekvapenia.“

    Myslim, ze je tym povedane vsetko a vyznamy ci konflikty zaujmov, ktore sikovne podsuvate podobnym nesutaznym, nehodnotiacim mozaikam a nahladom do vnutorneho sveta oslovenych vy a nafukavate ich uspesne do gigantickych rozmerov, su nielen scestne, ale pre potencialnych citatelov akejkolvek slovenskej literatury kontraproduktivne.

    Nepoviem, keby slo o ankety vysoko odborne, ankety literarnych casopisov, ustanovizni , odbornej kritiky… a pod., ale Vy tu robite cirkus z kratochvilovych spolocenskych ankiet, ktore su urcene skor pre vseobecnu predvianocnu motivaciu , osvetu a propagaciu slovenskej literatury pre zdoraznujem bezneho, vacsinoveho citatela….

    Mimochodom, co tak zorganizovat skutocne odbornu anketu s hlasovanim, aj s kriteriami, ktore by vylucili konflikty zaujmov a garantovali skutocnu odbornost? Napriklad ako to u nas filmarov robi akademia…?!? Mali by ste nato gule? Ak sa nato date, Rada o tom natocim kratky dokumentarny film…;-))).

    • Michal Rehúš píše:

      Magda, jedna vec je zámer ankety, druhá to, že jej respondenti ju využívajú na propagáciu svojich aktivít alebo aktivít svojej rodiny, to, na čo poukazuje moja čierna listina je práve skutočnosť, že tu nejde o žiadne „priateľské ťahanie za rukáv“, ale o rodinkárstvo, skrátka je to rozpor medzi ušľachtilým zámerom organizátorov a praxou, ktorú uskutočňujú viacerí respondenti

      pre „bežného, väčšinového čitateľa“ je skôr kontraproduktívne to, že často nemajú informáciu, že za odporúčaním „kultúrnej osobnosti“ nemusí byť výlučne estetické alebo kvalitatívne hľadisko, ale oveľa prozaickejšie dôvody, táto čierna listina nastavuje zrkadlo účastníkom ankiet a môže byť pre čitateľov literatúry výzvou pre opatrnosť

      na zorganizovanie vami navrhovanej ankety treba mať oveľa menšie gule ako na takúto čiernu listinu, za ktorú ma rozmanité „kultúrne osobnosti“ (vrátane vás) osobne napádajú a urážajú bez akejkoľvek argumentácie a sebareflexie (dopĺňa to ich obraz, ktorý naznačuje čierna listina), organizovať ju však nemienim: zameranie Kloaky je pomerne špecifické a vyhranené, tento typ ankiet je výsadou iného typu médií

  15. Magda Kmeťková píše:

    Viete, Michal, nepotizmus vnimam zrejme trochu inak ako Vy a v tom je pes zakopany. Mozno je to inak a mozno ma vyvediete z omylu, ale dodnes som zila v tom, ze pri skutocnom nepotizme ide o take preferovanie pribuznych oproti neraz kvalitnejsim ostatnym, ktore im prinesie priame vyhody, profit vo forme zisku, nominacie do vyznamnej funkcie a to vsetko bez zasluh, dostatocnej kvalifikacie, ludskej a profesnej kvality- teda tak, ze ten zisk a nekompetentnost priamo biju do oci….

    Asi sa nedohodneme, ale taketo rodinkarstvo v spominanych anketach nevidim. Vidim len subjektivne nazory kulturnych osobnosti, vnimam ich subjektivne esteticke a kvalitativne hladiska na nieco tak neuchopitelne ako je ich subjektivny naj literarny zazitok roka. Skutocne im to mozno vycitat ako nepotizmus?

    Viem aj z vlastnej skusenosti, ze kto raz zil a zdielal s tvoriacimi ludmi v laskavom partnerskom, priatelskom, rodinnom, firemnom zvazku a prezil s nimi vsetky peripetie noveho diela a jeho tvorenia, vsetky autorske tvorive vypatia, nadeje, pribehy a motivy a inspiracie … pozna, vnima a logicky aj prezentuje to dielo inak ako ludkovia, ktori toto zakulisie nepoznaju. To dielo ma prenho uplne inu hodnotu, vyznam, inak ovplyvnilo a ovplyvnuje jeho zivot…. , lebo jeho kus s nim prezil, je aj jeho sucastou…. hoci sam nie je autorom….a tak ho aj v najlepsej voli prezentuje… ibaze nezainteresovani to moze vnimat uplne inak, napriklad aj ako rodinkarstvo…

    Michal, nepotizmus je sice v dnesnej spolocnosti moderne slovo a dokonca aj funguje jeho magicka sila …., ale skutocne sa nedomnievam, ze v tychto anketach islo o tento jav….

    • Michal Rehúš píše:

      Magda, ako už bolo spomenuté vyššie, hlasy jednotlivých respondentov sa sčítavajú a kniha s najväčším počtom hlasov je vyhlásená za knihu roka, čo prináša napríklad aj to, že s autorom víťaznej knihy sa publikuje rozhovor (v prípade Pravdy), čiže sa mu ponúka väčší mediálny priestor s potenciálnymi benefitmi v podobe sociálneho alebo aj ekonomického (vyšší predaj) kapitálu, toto vám nestačí? mne absolútne

      rozumiem vašej argumentácii opierajúcej sa o emócie, ale tá len z inej strany potvrdzuje riziko hlasovania za sebe blízke osoby (rodinu): presne v intenciách toho, čo tvrdíte, osobný emocionálny vzťah k rodine môže prevážiť nad umeleckou kvalitou odporúčanej knihy, svojími reakciami mi len dávate do rúk ďalšie argumenty

  16. Magda Kmeťková píše:

    nie vztah k rodine, ale ku konkretnemu dielu a osobitostiam jeho vzniku a ku vsetkemu, co sa k tomu v spomienkach kulturnej osobnosti viaze…. umelecku kvalitu knihy vtedy mozno subjektivne vnimat uplne inak…

    neprecenovala by som medialny priestor jedneho rozhovoru a benefity, ktore moze poskytnut v podobe socialneho a ekonomickeho kapitalu. keby sme hovorili o pravidelnom ucinkovani v telke a rozhlese v ulohe napr. glosatora a vitaza minulorocnej ankety , keby sme hovorili o ziskani realneho vplyvu autora na kulturne dianie a pod…. , alebo o reedicii jeho diela pre obrovsky zaujem, mlcim, ale deje sa nieco take?

    efektivne a cielene vedena reklamna kampan ( a pokial sa dobre vyspekuluje aj s minimalnymi nakladmi ) ma zaiste vacsiu silu ako nejake vitazstvo v ankete…

    • Michal Rehúš píše:

      veď áno, k dielu rodinného príslušníka môžeme mať iný vzťah, ktorý môže výrazne vplývať na náš subjektívny názor o kvalite tohto diela, pre čitateľa ankety je však tento špeciálny vzťah irelevantný a bezcenný, on sa nechce spoliehať na rodinnými vzťahmi determinovaný vzťah k dielu

      nemá veľký zmysel baviť sa o rozsahu tých benefitov a porovnávanie s inými reklamnými prostriedkami je irelevantné (hoci aj potenciálne malá propagácia ešte neprestáva byť propagáciou) – tie benefity v prípade mediálneho priestoru jednoducho sú (a domnievam sa, že v prípade istých mediálnych autorít nemusia byť malé), je to principiálna záležitosť, od ktorej sa nedá abstrahovať (len pre zaujímavosť: všimol som si napríklad, že tohtoročný víťaz ankety kniha roka v Pravde Michal Habaj mal počas svojej autogramiády na Vianočných trhoch uvedený na svojej knihe oznam o tomto víťazstve)

  17. Magda Kmeťková píše:

    dobre ranko, mam pocit, Michal, ze sa pomaly blizime k podstate… viac-menej sa myslim vieme dohodnut, ze anketove odpovede kulturnych osobnosti su determinovane subjektivnymi nazormi, pretoze subjektivny emocionalny vztah k odporucanemu dielu ( niekedy odsledovatelnejsi priehladnejsie – napr. rodina, inokedy menej – napr. priatelstvo, identifikacia s pribehom, priklon k skole, skupine apod) vyrazne ovplyvnuje celkove kvalitativne hodnotenie a zaverecne odporucanie diela. subjektivna emocionalna motivacia totiz vyrazne spoluvytvara kvalitativny vztah k dielu…

    napriek vyssie povedanemu si ale netrufam povedat, ze pri hodnoteniach doslo k tomu, ze by ktokolvek odporucal balast, ze by pomer „zisku“ ( zisk skor na moralnej urovni, aj to s oboma privretymi ocami ) a nekompetentnosti odporucanych diel bili do oci…. proste napriek velkej subjektivnosti vsetkych hodnoteni nikto neodporucal nic nekvalitne a bezcenne a umelo nadhodnotene tak, ako sa to pri beznom klientelizme, nepotizme, konflikte zaujmov deje….

    viete ale, co osobne pokladam na celej tejto kauze za to najklamlivejsie? cely anketovy princip.

    totiz: beznymi, vacsinovymi citatelmi tak oblubene vianocne, ci koncorocne spolocenske ankety medzi kulturnymi elitami nemozno brat za smerodatne uz len preto, ze anketa sama o sebe je nesystematicky , informacny prieskum subjektivnych nazorov jednoduchou otazkou ( tu: co vas tento rok najviac v literature oslovilo ) v malej, uzavretej skupine ludi a jej samotny charakter nam nedava ziadne relevantne statisticke kriteria na vypracovanie akychkolvek rebrickov.

    napriek tomu sa tak deje.

    a tento nestastny krok nabaluje dalsie nestastne kroky, napr. vypichnutie vitazov v rozhovoroch, pri autogramiadach a pod., vypracovanie ciernych listin, vnasanie svarov do tvorivej komunity ….

    je to proste lavina, co nabaluje na seba dalsie a dalsie …. a treba najst vinnika daneho stavu…

    skoncim, ako som zacala:

    nie je vinou hlasujucich, ale tych, co ankety vyhlasuju, ze nespecifikuju podmienky, ktore by popripade vylucili podozrenia z konfliktu zaujmov… je ale velkou vinou a krivdou, ak sa potom robia cierne listiny a verejne sa kamenuje, za to, co nebolo v pravidlach hry onych ankiet vopred stanovene….

    jedine spravodlive riesenie vidim naozaj v tom zostavit statisticky rekevantne odborne hlasovanie, ktore by bolo jednak rozclenene na kategorie ( poezia, proza, drama, preklad, popularno- naucna lit. a pod….) a podkategorie, ktore by sa pokusili odsubjetivizovat hodnotenie ( napr. invencna praca so slovom, silny pribeh, cistota zanru, experinent….atd, atd….) , objavy ci debuty roka, cena za celozivotne dielo a pod…. kto v jednotlivych kategoriach a podkategoriach ziska njviac hlasov, je spravodlivy absolutny vitaz…. a este by mohlo byt hlasovanie citatelov….

    taketo vitazstvo ma, uznate, inu cenu, ako nejake informacne ankety…. zvlast ak by bol k tomu celemu odvysielany tv galavecer …. a ako by to pomohlo slovenskej literature a kulturnemu povedimiu, naridnej hrdosti, to uz ani nehovorim…. skoda, ze sa do toho este nikto nepustil….

    • Michal Rehúš píše:

      Magda, naposledy zhrniem najpodstatnejšie argumenty, ktoré sa vám nepodarilo vyvrátiť a stručne zareagujem na niektoré vaše nové tvrdenia:
      1. subjektívna determinácia vychádzajúca z rodinných vzťahov je pre mňa podozrivejšia a pre čitateľa ankety nepodstatnejšia ako determinácia spôsobená identifikáciou s príbehom (ak mám použiť váš príklad), resp. estetickými kvalitami diela, aj z tohto dôvodu by sa principiálne nemali nominovať diela vlastných rodinných príslušníkov
      2. nepotizmus sa nemusí výlučne vzťahovať na nekvalitné diela alebo nevyhovujúce osoby, to je principiálny nezmysel, preto sa ním nedá argumentovať
      3. problém ankety ako takej je mimo tejto diskusie, súhlasím, že výsledky týchto ankiet majú len veľmi limitovanú výpovednú hodnotu, problém však spočíva v tom, že ich výsledky majú vďaka medializácii nezanedbateľný vplyv a môžu autorom prinášať rozmanité benefity, preto by sa principiálne nemali nominovať diela vlastných rodinných príslušníkov
      4. vypracovanie čiernej listiny nie je pokračovaním zle zorganizovanej ankety, resp. problémov spojených s hlasovaniami konkrétnych „kultúrnych osobností“, ako sa usilujete sugerovať, naopak: čierna listina je jednou z možností ako problémy spojené s anketami pomenovať a kritizovať, nejde o vnášanie svárov ale nastavovanie zrkadla, celkom legitímnu kritiku a formulovanie výhrad
      5. za svoje hlasovanie nesú zodpovednosť v prvom rade respondenti, som presvedčený, že niektoré základné etické princípy (alebo neformálne pravidlá) nie je nutné pre ich samozrejmosť explicitne formulovať v podmienkach ankety, hlasovanie „kultúrnych osobností“ však ukazuje, že princípy, ktoré istá časť verejnosti považuje za samozrejmé, viaceré „kultúrne osobnosti“ nerešpektujú, preto asi bude nutné tieto pravidlá zakotviť do formálnych podmienok, prvou lastovičkou je vyjadrenie jedného z organizátorov ankety P. Jílka: „minimálne si ma inšpiroval v tom, aby som v budúcoročnej ankete zaviedol pravidlo neodporúčať knihy, na ktorých respondenti akokoľvek participovali, či už vlastným autorstvom, editovaním alebo finančnými záujmami, ako je vlastníctvo vydavateľstva a podobne. Taktiež je možné upozorniť respondentov, aby neodporúčali knihy, na ktorých participovali ich rodinní príbuzní“
      6. váš návrh naznačený v závere predsa v súčasnosti funguje v podobe rozmanitých literárnych cien, z nich najrelevantnejšou je podľa mňa anasoft litera, nehovorím to z dôvodu, že som bol členom jej poroty, ale preto, že 5-členná komisia musí prečítať všetky pôvodné prozaické diela vydané v príslušnom roku, rozšírenie tejto ceny na ďalšie kategórie by iste mohlo byť prínosom

  18. Magda Kmeťková píše:

    som rada, ze aspon pan Jilek pochopil hlavny problem a mieni na nom v buducnosti pracovat. pravidla totiz zaiste pomozu vylucit vela pochybnosti, obvineni, smiesno-hysterickych ziarlivosti, mlzenia, ohovarania a prizivovania sa na celej kauze.

    co sa tyka anasoft litery, myslim, ze je iba o proze a je subjektivnym nazorom iba 5-clennej poroty, takze zrovnavat ju, napriek jej prezentovanej prestiznosti, s velkym hlasovanim celej odbornej verejnosti: spisovatelia, kritici, vydavatelia, plus zvlastne hlasovanie verejnosti… je trochu smiesne, detinske a hlavne viac ako sebastredne…

    presne takych lustracnych cisticov moralnosti, etiky a relevantnosti bezvyznamnych koncorocnych ankiet slovenska literatura potrebuje!

    pripomina mi to roky devadesiate, ked vas kloakovy kolega zbruz a spol. vysedavali u michala, tvarili sa na experimentatorov a megaezoterikov, sulali dolezito marisu, zurivo kriticili v kulturnom zivote, smene, ci literarnom tyzdeniku a podobne ziarlivo a nenavistne cistili moralku a etiku spisovatelov socialistickeho realizmu, ktori sa o kusok dalej opijali v klube spisovatelov… a pritom len striehli, kto by ich tam dole do klubu vzal, zarucil sa za nich, cakali na vinca sikulu, mihalkovica, ci ondrusa, … aby mohli ticho a obdivne nacuvat napriklad tomu, ako sa formovala trnavska skupina, ako vznikala ta ktora kniha, zbierka….a nasledne este viac kricali a cistili, lebo z principu najlepsia obrana je utok, zlodej vzdy krici chytte zlodeja a vlastna tvoriva sebadovera sa najllahsie ziskava tym, ze sprznis generaciu pred tebou, ci potencialnu konkurenciu, alebo momemtalne uspesnejsim ten uspech a radost trochu zhorknes….je to tusim slovenskou mentalitou zabit svoj potencial a talent v zabomysich vojnach, v opluvani druhych a cvachtanim sa v svojich aj cudzich srackach a zvratkoch.

    ale kazdy si svoju cestu vybera sam a dobrovolne… odpovedami v anketach, zostavovanim listin, tvorbou zavrsenou vydanim diela, ci sedenim v porotach a posudzovanim….kazdy robi, co vie najlepsie…

    cest Vasej statocnej praci, pan Rehuš!

    • Michal Rehúš píše:

      pani Kmeťková, usiloval som sa viesť celú diskusiu vecne, vy ste v tejto poslednej reakcii skĺzli do primitívnych a vulgárnych urážok, ohovárania a klebiet, čím len demonštrujete svoju argumentačnú nemohúcnosť a nezrelosť, preto si s vami už nemám čo povedať

  19. patrik píše:

    Dobry den Michal,
    je super, ze ste ciernu listinu zostavil. Drzim palce.
    Co sa pani Kmetkovej tyka, postupne sa odpisala sama.

  20. patrik píše:

    mne v rebricku napriklad nevadi kristufek a piussi, pretoze z ich hodnotenia je jasne, ze prvy hodnoti vlastnu knihu a druhy knihu svojej sestry. citatel sa tak moze sam rozhodnut, ci sa necha, alebo nenecha tymto faktom nejak ovplyvnit. davat do pravidiel dalsej ankety zakaz hodnotenia vlastnej, alebo rodinnej tvorby je podla mna nezmysel. lepsie je zakotvit povinnost na taketo prepojenie v hodnoteni upozornit. urcite su totiz pripady, ked autor, alebo vydavatel uprimne povazuje za najlepsiu knihu prave tu svoju.

  21. Filip Gordi píše:

    podobne ankety uz velmi dlho necitam. ale teraz mi zvedavost nedala a pozrel som na Michalov pocin. uzitocna vec. zarazilo ma, ze s postupujucim vekom ucastnikov ankety, s postupujucimi dejinami i antidejinami ludstva a s postupujucimi informacnymi technologiami, ako keby ustupovala kvalita sebareflexie, sebakritiky a vobec triezveho, sviezeho, bystreho umu. akoby nestacilo, ze spisovatelska (a vobec ktorakolvek umelecka profesia) je uz sama osebe dost egocentricka, v lepsom pripade estetizujuco narcisticka. samoluby spisovatel (umelec), ktory svoju samolubost aj propaguje, nemoze byt nijakou duchovnou ci intelektualnou autoritou.

  22. Ondrej Stefanik píše:

    Toto je moj prvy prispevok v zivote do diskusie na internete. Nie zeby som diskusiami pohrdal, to nie, len sa mi nechcelo zatial prispievat. Ale vcera mi zena povedala, ze by som mohol prispiet do diskusie pod jednym clankom na SME, ktory vo mne vyvolal zvlastne emocie, dovtedy nezname a hlavne neprijemne. Chel som sa toho pocitu zbavit a moja empaticka dobra zena mi poradila, ze ked prispejem do diskusie, tak ten pocit zo mna opadne ako hriech po krste. Nakoniec som vsak do diskusie svojou reakciou neprispel a ten pocit zo mna vyprchal vdaka jednej tabletke. Teraz je tu ten pocit opat. Tentokrat nie neprijemny, ale novy, neznamy. A som v kancelarii, a mam tu len probiotika, ktore nemazu pocity, ale su dobre len na travenie.
    Vzhladom na to, ze toto je moj prvy prispevok, musi to stat za to.
    Zucastnil som sa roznych ankiet a porot (najma v reklame).
    Preco je email povinny, ked chcem pridat komentar? Aha uz viem.
    Pomohlo mi inak prispiet do tejto diskusie. Diskusie su dolezite z terapeutickeho hladiska.
    Vsetkych pozdravujem a prajem vela lasky a spokojnosti. Myslim, ze je to vyznamovo jednoznacny prispevok, rovnako ako tato cierna listina.
    Citim sa vdaka tomuto prispevku aktivnou sucastou diania. Ospravedlnujem sa, ze si takto riesim svoje ego. Ale myslim, ze mam co k tomu povedat.

Pridať komentár

XHTML | Povolené značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Creative Commons Attribution-Noncommercial-No Derivative Works 3.0
2010 – 2017 kloaka | ISSN 1338-158X (online) | ISSN 1338-5054 (tlač)
kloaka [na] membrana [bodka] sk
web beží na WordPresse, s témou odvodenou od Barecity