V montážnej dielni konceptuálneho meteorológa

Články
11. septembra 2011, 21:06 | Michal Rehúš

Pavel Novotný: Mraky. Praha : o.s. Klub přátel Psího vína, 2010.

Pavel Novotný: MrakyZaujímavý prístup k textovému experimentovaniu reprezentuje projekt – zbierka Pavla Novotného (1976) Mraky, ktorá v roku 2010 vyšla v edícii Stůl ako samostatne voľne nepredajná príloha časopisu Psí víno č. 53. Ako uvádza autor, zbierka vznikla „na základě převodu mluvené řeči do psané podoby“ (s. 45). Zber materiálu prebiehal rôznymi spôsobmi: „Většinou jsem dotyčného položil na zem a požádal ho, aby mi popisoval oblohu nebo se o ní volně rozpovídal“ (s. 45). Avšak niektoré výpovede boli získané telefonicky alebo náhodne vo verejnom priestore (stanica, vlak, mesto). Tieto hrubé záznamy autor neskôr podrobil rozmanitým operáciám: „Výchozí materiál – nahrávku či hrubý písemný záznam – jsem později přepsal, přepis jsem pak stříhal, členil, krátil, destiloval, volně podle něj improvizoval, domýšlel jej, vymýšlel si atd.“ (s. 45). Uvedený charakter textov – záznamy pozorovaní – odrážajú aj ich názvy. Tie sa skladajú z mena respondenta alebo respondentky (resp. z ich charakteristiky ako v prípade „nějakej pani“ alebo „shluku žen“) a miesta, dátumu a času zberu materiálu.

Spomenutý spôsob textovania vyvracia potenciálny prvotný dojem, že záznamy reálnych pozorovaní by mohli byť zárukou autenticity napísaného. Finálne texty nie sú obyčajným (verným) prepisom zaznamenaných pozorovaní, ale pri ich konštruovaní zohrávali podstatnú úlohu autorove tvorivé zámery. V tejto súvislosti môže mnohé vysvetľovať informácia o autorovi na zadnej strane obálky, z ktorej sa dozvedáme, že „obhájil doktorskou práci na téma Kořeny literární montáže a koláže v německé literatuře“. Bolo by zbytočné špekulovať, či Novotného odborný záujem o tieto techniky predchádzal jeho vlastnej tvorbe, alebo to bolo naopak. Podstatné je najmä to, že značná časť textov je vystavaná práve na princípoch montáže a koláže.

Zdá sa, že autorove estetické preferencie vysvetľujú aj zvolený spôsob získavania materiálu. Pri tvorbe montáží a koláží sa totiž často pracuje práve s cudzím materiálom, autori a autorky si prisvojujú hotové artefakty alebo ich fragmenty a usporadúvajú ich do nových vzťahov, pozícií a súvislostí. Druhým dôvodom môže byť skutočnosť, že ľudská reč vo svojom prúde alebo, naopak, zadŕhaní nezriedka napĺňa niektoré charakteristiky, ktoré sa dosahujú aj uplatňovaním spomínaných techník. Autorov primárny záujem o technickú stránku veci potvrdzujú aj jeho slová, že mu v žiadnom prípade „nešlo o nějaké nestydaté průzkumy cizích niter, zajímal jsem se především o slova a mraky“ (s. 45).

Zbierka teda obsahuje texty, ktoré sú založené na prepájaní rozmanitých textových fragmentov, do výpovedí sa miešajú rozličné (cudzorodé) prvky, uplatňuje sa tu asociatívnosť (niekedy nadobúdajúca až surrealistické črty, ako napr. na s. 9 a 18). S princípom montáže súvisí aj cyklický (slučkovitý) charakter viacerých textov. Básne sa vyznačujú repetitívnosťou – opakovaním slov, útržkovitosťou, zadŕhaním, prerývaním, nedokončenou výpoveďou. Už z týchto znakov je zrejmé, že tu nejde o úsilie priamočiaro vypovedať dajaké dojmy a impresie, ale skôr o literárnu hru, o demonštrovanie neschopnosti jazyka vypovedať o skutočnosti, ba o jeho parodizáciu. Sám jazyk (autor hovorí o slove) sa tak dostáva do centra Novotného básní. Exemplárnym prípadom spochybnenia a popretia komunikačnej funkcie jazyka je báseň na s. 34 ústiaca do chaotického bľabotu.

Prepájanie rozličných textových fragmentov môže napĺňať rozmanité funkcie. Väčšinou sa týmto spôsobom vnášajú impulzy, ktoré otvárajú nové interpretačné možnosti a významové obzory, ale medzi jednotlivými fragmentmi môže dochádzať aj k napätiu, ako napr. v prípade básne na s. 23: „pošahanci pošahaný // todleto všechno todle / to je todleto všechno / to je normální onanie / někde na vlakovým / záchodku todle // každej den nová / performenc!“. Zatiaľ čo prvých šesť veršov básne má charakter hromženia a navodzuje tak negatívne implikácie, záver naopak patrí radostnému výkriku, ktorý záporne hodnotený prejav nečakane klasifikuje ako pozitívny umelecký počin. Treba však povedať, že nie každé prepojenie rozličných textových fragmentov je presvedčivé a funkčné. V niektorých prípadoch sa (najmä záverečné časti) javia ako nadbytočné a budia dojem neúčelnej dopovedanosti, ako napr. v prípade básní na s. 15 a 39.

Ďalšími formálnymi zvláštnosťami Novotného textov sú využitie dialektu a cudzích jazykov (dve celé básne v nemčine, jeden verš v angličtine) či zalomenie textu, ktorý v niektorých prípadoch nie je vysádzaný tradične na výšku stránky, ale na šírku. Na s. 24 dokonca dochádza k prepojeniu textu s obrázkom – nákresom, dá sa teda hovoriť aj o využití multimediality charakteristickej pre experimentálnu tvorbu. Nákres zároveň v sebe ukrýva hravý princíp, keďže je parodickou alúziou na fyzikálne náčrty.

Aj napriek tomu, že viaceré básne spája využitie identických techník, nijako sa tým neoslabuje ich rozmanitosť a pestrosť. V zbierke nájdeme texty koncipované ako naratívny prúd – výpoveď o udalosti, v iných prevláda slovná hravosť, ďalšie majú podobu poetickej miniatúry atď. Rozmanitosť textov je daná aj tým, že respondenti a respondentky pochádzajú z rozličných sociálnych skupín. Značnú časť síce tvoria umelci a umelkyne (fotograf Jiří Šigut, grafik a kovotepec Vojta Jirásko, básnik Martin Langer, spisovateľka Božena Správcová, typograf a výtvarník Zdeněk Košek, výtvarník František Janýš Novotný, hudobný skladateľ Martin Smolka, výtvarníčka Helena Skalická, poetka Aneta Hauznerová, výtvarník Jan Měřička), príp. ľudia, ktorí sa umením profesionálne zaoberajú (kurátor a jeden z redaktorov knihy Luděk Lukuvka, kurátorka Eliška Vavříčková, prekladateľka Petra Knápková), ale autor pracoval aj so záznamami „bežných“ ľudí, ba v prípade respondentky Žanety aj s osobou z okraja spoločnosti.

Nemožno obísť ani tematicko-motivickú rovinu, ktorej ústrednou zložkou by mali byť mraky, ako naznačuje nielen titul knihy, ale aj vyššie citované slová autora. Skutočnosť je však o čosi zložitejšia. Nachádzajú sa tu síce popisy mrakov a asociácie, ktoré vyvolávajú v oslovených osobách (princíp pripomínajúci známy Rorschachov test), ale tieto zložky sú často len spúšťačom rozličných výpovedí a projekcií, ktoré sa vzťahujú buď k samým respondentom a respondentkám (osobné životné osudy a problémy, reflexie vlastnej telesnosti, príp. deficitov v tejto oblasti atď.), alebo vedú k vyrozprávaniu rozmanitých (s mrakmi nesúvisiacich) príbehov a historiek, príp. z nich autor konštruuje texty, ktorých intenciou je sám jazyk. Inokedy zase autor pracuje s očakávaniami čitateľov a čitateliek a s ich vedomým sklamávaním. Tak je to v prípade básne na s. 35: „no – // my jsme tu měly / takovej klid / než jsi přišel // tak nádherně / jsme si povídaly // o hadrech“. V kontexte zbierky by sa dal očakávať rozhovor o počasí, ale autor zámerne konštruuje pointu v rozpore s týmito očakávaniami. Počasie sa v tejto básni explicitne nevyskytuje, ale figuruje ako očakávaný, avšak popretý prvok.

Autorova stratégia, ktorá spočíva v zaznamenávaní výpovedí rozličných ľudí o mrakoch, vedie k presadzovaniu antropocentrického hľadiska. Mraky sa nepopisujú bez účasti psychologickej výbavy pozorovateľov a pozorovateliek – a teda odosobnene či exaktne, ale ocitajú sa v „područí“ ľudských predstáv a asociácií. V subjektívnych projekciách respondentov a respondentiek mraky najčastejšie nadobúdajú podobu zvierat, častí ľudského tela alebo bežných predmetov. Na s. 32 – 33 sa však nachádza text, ktorý tento antropocentrizmus vtipne ironizuje a prevracia: „a takovej mrak si třeba řekne: // hele tenhle člověk / připomíná prdel // a támhle další / další / a další prdel // takovejch prdelí // vyšpulený řitě / mocný hýždě / nekonečný hlady půlek! // copak nám asi nesou za poselství?“ Odkrýva sa tu akoby komickosť a vlastne neopodstatnenosť ľudských projekcií, čo nás (ak sa odvážime zájsť trochu ďalej) približuje k mysleniu a tvorbe Allaina Robbe-Grilleta, Johna Cagea či k zen-budhizmu.

To, že v prípade Novotného textov sa ocitáme v prostredí, v ktorom na nás číhajú rozličné významové nástrahy, dokazuje aj dvojbáseň na s. 40. Pod spoločným dátumom a časom vyhotovenia záznamov sa vedľa seba nachádzajú výpovede Petry Knápkovej (Praha) a Jana Měřičku (Křižany). V konfrontácii týchto dvoch textov akoby sme čítali príbeh neúspešného mileneckého vzťahu – už sama lokalizácia mužského a ženského záznamu vedľa seba nahráva partnerskému výkladu. Takto sa začína výpoveď Petry Knápkovej: „myslela jsem že / tohle bude pořádnej / kus ale zase z toho / nebude nic podívej / jak se to rozpadá“ a takto záznam Jana Měřičku: „a smutný vězeň / takto mluví k nim: / když vlezu do ložnice / vidim jen šmouhy / na obzoru obvyklý / večerní zápas (…)“. Pokračovanie oboch textov však túto líniu spochybňuje, keďže ich kontext a pointa vyúsťujú iným smerom – v prípade Petry Knápkovej ide o pozorovanie mrakov a výpoveď Jana Měřičku prechádza do popisu hraničnej situácie na skale.

Orálno-textové akcie Pavla Novotného (popri recenzovanej zbierke treba spomenúť aj projekt Tramvestie, ukážka z ktorého bola uverejnená v Kloake č. 1/2011) osobitým spôsobom aktualizujú a rozvíjajú impulzy experimentálneho a konceptuálneho umenia. V tomto zmysle sú sviežim obohatením, ktoré môže prekračovať hranice českej literatúry.

Text vyjde v Kloake č. 2/2011

Share 'V montážnej dielni konceptuálneho meteorológa' on Bookmarky.cz Share 'V montážnej dielni konceptuálneho meteorológa' on Facebook Share 'V montážnej dielni konceptuálneho meteorológa' on Linkuj.cz Share 'V montážnej dielni konceptuálneho meteorológa' on Twitter Share 'V montážnej dielni konceptuálneho meteorológa' on vybrali SME Share 'V montážnej dielni konceptuálneho meteorológa' on Email

Pridať komentár

XHTML | Povolené značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Creative Commons Attribution-Noncommercial-No Derivative Works 3.0
2010 – 2018 kloaka | ISSN 1338-158X (online) | ISSN 1338-5054 (tlač)
kloaka [na] membrana [bodka] sk
web beží na WordPresse, s témou odvodenou od Barecity