Grantoví piráti

Články
7. októbra 2013, 12:07 | Michal Rehúš

O podozrivom fungovaní dotačného systému ministerstva kultúry vypovedá aj fakt, že dotácie pravidelne dostávajú viaceré subjekty, ktoré pri ich využívaní preukázateľne zlyhávajú. Tieto organizácie síce poberajú dotácie, avšak ani zďaleka neplnia ciele stanovené v projekte a zakotvené v zmluve s ministerstvom kultúry. Táto pirátska prax sa dá ukázať na dvoch exemplárnych prípadoch: vydavateľská činnosť združenia Ars Poetica a vydávanie časopisu Enter vydavateľstvom Dive Buki.

Ars Poetica

Občianske združenie Ars Poetica, ktoré vedie básnik a prekladateľ Martin Solotruk, sa prezentuje najmä vydavateľskou činnosťou (zbierky poézie a literárnovedné monografie) a organizovaním medzinárodného festivalu poézie Ars Poetica. Na svoje aktivity pravidelne dostáva dotácie z ministerstva kultúry, ba úspešné je aj na európskej úrovni (v súčasnosti je súčasťou projektu podporeného Európskou úniou s názvom Poetry Re-Generation). Najmä v oblasti vydávania pôvodnej a prekladovej tvorby sa však v súvislosti s týmto združením objavuje niekoľko znepokojivých otázok.

Vydávanie kníh s oneskorením niekoľkých mesiacov až rokov (napr. zbierka Nóry Ružičkovej Pobrežný výskum vyšla až po dvoch rokoch od udelenia dotácie) a ich slabá distribúcia patria ešte medzi tie menej závažné problémy, hoci ani tie nie sú zanedbateľné. Porovnanie podporených projektov z prostriedkov ministerstva kultúry s vydavateľskou realitou však ukazuje závažnejšie rozpory. Z takejto analýzy vyplýva, že Ars Poetica získala finančné prostriedky na publikácie, ktoré pravdepodobne nikdy nevyšli. Nedajú sa nájsť v kníhkupectvách, knižniciach (ani v tých, do ktorých je nutné posielať povinné výtlačky), dokonca ani na webstránke a v internetovom obchode vydavateľstva (stránka bola naposledy aktualizovaná v roku 2010). Neponúkajú sa ani v rámci podujatí organizovaných samým vydavateľstvom (napr. na festivale Ars Poetica, kde sa ostatné knihy z produkcie tohto vydavateľstva bežne predávajú).

Ani zďaleka nejde len o ojedinelé prípady. Medzi rokmi 2006 – 2012 nájdeme až 12 takýchto titulov, čo predstavuje až štvrtinu všetkých kníh vydavateľstva, ktoré boli podporené z prostriedkov ministerstva kultúry v rokoch 2006 – 2012. Skrátka, každá štvrtá podporená kniha s veľkou pravdepodobnosťou nevyšla. Tu je zoznam problematických publikácií aj s výškou požadovanej a schválenej dotácie (sumy sa uvádzajú v eurách, za roky 2006 a 2008 boli prerátané konverzným kurzom):

Rok Názov projektu Požadovaná dotácia Schválená dotácia
2006
Peter Sirr – výber z poézie[1] 3 170,02 2 323,57
2008
Ľubica Somolayová: Mystická misia Sama Bohdana Hroboňa 2 879,57 1 991,64
2009
Dana Kršáková: Hľadanie moderny 3 500 2 100
Kol.: Literárnokritická reflexia slovenskej literatúry 2008 3 500 1 600
Carolyn Forché – Krajina medzi nami 3 700 2 000
Jess Ornsbo – Voľnosť 3 700 2 000
2010
Margret Kreidl: Katalóg 3 500 2 000
Zoe Skoulding: Chrám z piesku je búrka 3 500 2 000
Kol.: Literárnokritická reflexia slovenskej literatúry 2009 3 500 1 900
Ivana Taranenková: Fenomén Vajanský (Medzi ideálom umenia a ideou národa) 3 500 2 200
Albín Bagin: Krása približnosti 3 500 3 000
2011
Kol.:Literárnokritická reflexia slovenskej literatúry 2010 3 500 1 500
Spolu 24 615,21

Výsledná suma 24 615,21 eur predstavuje objem financií, ktoré ministerstvo kultúry pridelilo Ars Poetice bez toho, aby sa k podporeným publikáciám dalo dostať. Kam sa tieto prostriedky podeli, by mohlo ukázať finančné vyúčtovanie dotácií. Z podkladov, ktoré pochádzajú z ministerstva kultúry, vyplýva, že projekty boli riadne vyúčtované, všetky príslušné platby zaplatené. Vyplatili sa autorské honoráre, príp. honoráre za preklad, za redakciu, grafickú úpravu a tlač. Najvyššie položky prirodzene predstavujú náklady na tlač. Podľa vyúčtovania sa prostriedky za tlač platili spoločnosti Symposium, ktorá vznikla v novembri 2008. Tlačiareň s týmto názvom sa nikde nedá nájsť, svoje služby nikde neponúka, hoci od podnikateľského subjektu by sa propagácia jeho služieb očakávala. Pohľad do obchodného registra je však veľavravný. Konateľom spoločnosti Symposium nie je nikto iný ako Martin Solotruk, predseda občianskeho združenia Ars Poetica. Kruh sa uzavrel.

To však nie je všetko. Zhodou okolností mal väčšinu pravdepodobne nevydaných prekladových zbierok poézie prekladať práve M. Solotruk. Figuruje ako prekladateľ zbierok Petra Sirra, Carolyn Forché (spolu s Pavlom Lukáčom) a Zoe Skoulding. Okrem toho mal ako redaktor participovať na zbierke Margret Kreidl. Platby za nevydané knihy mali ísť aj firme KusKus zabezpečujúcej grafické spracovanie kníh vydavateľstva Ars Poetica. Stojí za ňou výtvarníčka Jana Slezáková. Popri M. Solotrukovi a firmách Symposium a KusKus sa vo finančnom vyúčtovaní najčastejšie objavuje meno redaktorky Ľubice Somolayovej. Nielenže jej mala vyjsť monografia Mystická misia Sama Bohdana Hroboňa, ale mala prekladať aj zbierku Margret Kreidl Katalóg. Zároveň vystupuje ako redaktorka zbierok Carolyn Forché a Zoe Skoulding, zborníka Literárnokritická reflexia slovenskej literatúry 2009 a azda aj ďalších kníh. Okrem toho mala zabezpečovať korektúry knihe Albína Bagina.

Môže vyvstať otázka, ako je takéto podozrivé vydávanie kníh možné? Nie je nutné zaslať ministerstvu kultúry výtlačok vydanej publikácie? Taká povinnosť naozaj jestvuje. Podľa zmluvy musí vecné vyhodnotenie podporeného projektu obsahovať jeden výtlačok publikácie. V prípade vydavateľstva Ars Poetica to vyzerá tak, že z uvedených kníh pravdepodobne vydali len po jednom výtlačku pre ministerstvo.

Možnosť, že by knihy ležali niekde v sklade a komplikácia by bola „len“ v distribúcii, je pomerne nepravdepodobná, pretože iné knihy z produkcie tohto vydavateľstva tento problém nemajú. Nakoniec, ak by sme aj pripustili, že vydávanie kníh je náročná činnosť, ktorá sa z objektívnych príčin nedá vždy stihnúť načas, je nepredstaviteľné, aby to bolo až v toľkých prípadoch. Ako je možné, že väčšina vydavateľstiev funguje oveľa úspešnejšie? Veď najstaršia pravdepodobne nevydaná kniha pochádza z roku 2006 (čaká 7 rokov) a najnovšia je z roku 2011 (čaká 2 roky). To sú termíny, ktoré značne prekračujú štandardnú dobu prípravy knižnej publikácie. Najmä ak predpokladáme, že dotácie sa žiadajú na publikácie, ktoré sú už do veľkej miery pripravené na vydanie.

Enter

Podobným prípadom ako Ars Poetica je aj vydavateľstvo Dive Buki, ktoré vydáva časopis Enter. Enter vychádza od roku 2010, jeho predchodcom bol časopis KAM (zo súčasného umenia a literatúry), z ktorého však vyšlo len jedno číslo v roku 2009. V roku 2010 Enter vydávalo vydavateľstvo DALi, od roku 2011 občianske združenie Dive Buki, ktorého predsedom je Richard Kitta.

V roku 2010 dostal časopis Enter dotáciu 10 000 eur, v roku 2011 to bolo 15 000 eur a v roku 2012 zase 10 000 eur. V zmluvách z rokov 2011 a 2012  je pritom zakotvený záväzok na „vydanie 5 čísiel” (podľa vecného vyhodnotenia projektu bol v roku 2010 rovnaký záväzok). Zo stránky časopisu sa však dozvieme, že časopisu Enter dosiaľ počas troch rokov jeho existencie vyšlo dovedna len 7 čísel (č. 1 – 5, jedno špeciálne slovinské a jedno francúzske číslo). Viac čísel neevidujú ani kníhkupectvá a knižnice, do ktorých je nutné posielať povinné výtlačky. Informácie o ďalších číslach nie sú zverejnené ani na facebookovom profile vydavateľstva, ktorý je ináč aktívny a informuje o všetkých aktivitách vydavateľstva.

Ak vychádzame z datovania časopisov na webstránke, v roku 2010 vyšlo jedno číslo časopisu Enter (č. 1), v roku 2011 vyšli 3 čísla (č. 2 – 4) a v roku 2012 takisto 3 čísla (č. 5, Enter+/Slovinsko a Enter+/Francúzsko). Podľa vecného vyhodnotenia projektu za jednotlivé roky však v roku 2010 mali vyjsť čísla 1 a 2, v roku 2011 sa v rozpore s projektom a zmluvou mali vydať len 3 čísla (č. 3 – 5) a v roku 2012 údajne vyšli čísla 8, 9/10 (dvojčíslo), 11 a 12.

Je tu však ešte jeden zaujímavý fakt. Na číslo Enter+/Francúzsko dostali Dive Buki v roku 2011 špeciálnu dotáciu vo výške 10 000 eur. Toto bonusové číslo by sme preto nemali počítať medzi ostatné bežné čísla časopisu. Dostávame sa tak k 6 číslam za 3 roky, pričom podľa zmlúv malo vyjsť až 15 čísel. Situáciu ilustruje nasledujúca tabuľka (reálny počet čísel za roky 2010 a 2011 uvádzam podľa vecných vyhodnotení, ktoré na rozdiel od vyhodnotenia z roku 2012 približne odrážajú skutočný stav):

Rok Výška dotácie (v eurách) Plánovaný počet čísel Reálny počet čísel 
2010 10 000 5 2 (č. 1 – 2)
2011 15 000 5 3 (č. 3 – 5)
2012 10 000 5 1 (Enter+/Slovinsko)
Spolu 35 000 15 6

Napriek tomu, že chýba viac ako polovica čísel, vydavateľstvo Dive Buki rovnako ako Ars Poetica všetky dotácie riadne vyúčtovalo. Na ministerstvo kultúry pravdepodobne doručili len prototypy časopisov. Z ministerstva mám totiž k dispozícii obálku, obsah a tiráž čísiel, ktoré mali vyjsť v rokoch 2011 a 2012, ale nie sú v predaji ani knižniciach. Z podkladov vyplýva, že na ministerstvo boli doručené tieto čísla: 6 – 7 (2011, v tiráži sa uvádza, že ide o koncept), 8/2012, 9 –10 (2012), 11/2012 (obsah sa zhoduje s Enter+/Slovinsko), 12/2012 (v tiráži sa uvádza, že ide o koncept). Číslo 6 – 7 z roku 2011 musel časopis Enter pravdepodobne doplniť po upozornení ministerstva, že nedodržalo zmluvu, na verejnosť sa však nedostalo.

Zároveň je príznačné, že verzia „slovinského“ čísla pre ministerstvo kultúry obsahuje číslovanie zohľadňujúce oficiálnu prax zakotvenú vo vecných vyhodnoteniach, do predaja sa však dostalo ako špeciálne slovinské vydanie bez číselného označenia. S ministerským číslovaním by totiž na verejnosti vyznelo absurdne (po čísle 5 by nasledovalo číslo 11). Okrem toho je tu ďalšia pozoruhodná vec. Obsahy čísel 6 – 7 a 12 sa v niektorých príspevkoch nápadne podobajú, čo vzbudzuje podozrenie, že sa len zmenili ich názvy:

6 – 7/2011

12/2012

Jozef Tušan: Lazy Dog (s. 15) Jozef Tušan: Pes (s. 15)
Michal Murin: Milan Adamčiak, známy neznámy (s. 26) Michal Murin: Notácie a grafické partitúry (s. 26)
Milan Adamčiak: O experimentálnej poézii (s. 31) Milan Adamčiak: O rotabilných partitúrach (s. 31)
Anna Strachan: Pomer (s. 62) Anna Strachan: Krokomer (s. 62)
Ján Mičuch: Johan Lehotzki (s. 69) Ján Mičuch: Falošný prístav (s. 69)
Dalimír Stano (s. 82) Dalimír Stano (s. 82)
Peter Bilý (s. 84) Peter Bilý (s. 84)

Napriek tomu časopis Enter dostal v roku 2013 dotáciu 20 000 eur, pričom v zmluve sa už uvádza vydanie len štyroch čísel. Okrem toho Dive Buki dostali podporu vo výške 4 590 eur na realizáciu projektu s názvom ENTER+Košice (SK) 13 : 14 Umea (SWE). Je október 2013 a v tomto roku ešte nevyšlo žiadne číslo časopisu Enter.

Záver

O konkrétnych previneniach a vyvodení zodpovednosti voči spomínaným organizáciám by mali rozhodnúť relevantné orgány. V jednotlivých zmluvách o poskytnutí dotácie sú zakotvené všetky príslušné usmernenia, vrátane sankcií. Nie je mojou úlohou zisťovať a posudzovať, či v týchto prípadoch ide o zámerné podvádzanie, alebo len o obyčajné diletantstvo. V obidvoch verziách štát prichádza o peniaze určené na podporu kultúry. Tieto prípady však zároveň vypovedajú viaceré dôležité informácie aj o samom dotačnom systéme.

Je zrejmé, že absentuje seriózne a strednodobé vyhodnocovanie podporených projektov. Členovia dotačnej komisie netušia, čo a v akej kvalite sa v minulosti zrealizovalo (jestvuje aj horšia verzia, že o všetkom vedia, ale nijako to nevplýva na ich rozhodnutia). Preto je nutné vytvoriť jednoduchý, ale účinný systém vyhodnocovania podporených projektov, ktorý by dokázal aspoň približne posúdiť dosiahnuté výsledky.

Zároveň je evidentné, že chýbajú jasné a kontrolovateľné kritériá profesionality žiadateľov o dotácie. Vyhodnocovanie projektov sa musí zakladať na transparentných kritériách, ktoré by mali oceniť žiadateľov, ktorí sa v minulosti osvedčili pri realizácii umeleckých a kultúrnych aktivít, a vylúčiť žiadateľov, ktorí pri ich realizácii zlyhali. Bez spomenutých nástrojov nie je možné docieliť, aby sa priestor pre grantových pirátov zužoval.

Ak by sa niektorá z dotknutých strán rozhodla zareagovať a podať vysvetlenie faktov obsiahnutých v texte, radi jej reakciu zverejníme.

Text vyjde v Kloake 2/2013



[1] Zbierka Petra Sirra s názvom Mimochodom sa síce nachádza na internetovej stránke vydavateľstva Ars Poetica, avšak oproti ostatným knihám uvedeným na stránke nie je zverejnená jej obálka a nedá sa nájsť v kníhkupectvách ani v knižniciach.

Share 'Grantoví piráti' on Bookmarky.cz Share 'Grantoví piráti' on Facebook Share 'Grantoví piráti' on Linkuj.cz Share 'Grantoví piráti' on Twitter Share 'Grantoví piráti' on vybrali SME Share 'Grantoví piráti' on Email

17 komentárov »

  1. miso dz. píše:

    no pekne, pekne. som zvedavy, ci sa niekto vyjadri. (…)
    zaujala ma veta „Text vyjde v Kloake 2/2013“. je 7. oktober, cislo 2/2013 teda este nevyslo. kloaka ma vyjst 4-krat rocne a je podporovana ministerstvom kultury sr. stihne vyjst kloaka 4-krat v roku 2013? ak nie, treba pisat nielen o enteri, ale aj o kloake ;-)

    • Michal Rehúš píše:

      Kloaka uz nie je podporovana ministerstvom kultury, na tento rok sme nedostali dotaciu, aktualne nas podporuje nadacia Intenda a v projekte sme naplanovali 3 cisla, dufame, ze tento mesiac, prip. zaciatkom buduceho vyjde druhe cislo, nasledne tretie

  2. Jaroslava Pätoprstá píše:

    Jaj tak, nedostali, to mnohé vysvetľuje.

    A Intenda je čo? Súkromná dobročinná nadácia? Nie náhodou správca spoločného (bývalého zväzáckeho) majetku?

    • Michal Rehúš píše:

      Áno, skutočnosť, že sme nedostali dotáciu, celkom jasne vysvetľuje, prečo iné organizácie využívajú dotácie spôsobom, aký som opísal v článku.
      Čo sa týka Intendy, tak pointa nebola v tom, že nejde o štátne peniaze, len som vysvetlil našu súčasnú situáciu, keďže autor komentára mal staršie informácie. Na doplnenie kontextu, od Intendy sme dostali 2 000 eur (od ministerstva kultúry dva roky po sebe po 5 000 eur) – každé číslo tlačíme v počte 100 kusov a zároveň ho dávame zadarmo na stiahnutie, našu prácu si môže ktokoľvek kedykoľvek overiť.

  3. Palo píše:

    a pán Rehúš, Vy ste sa nejako nepohodli so značkou AP (ars poetica)? minulý rok som Vás tam ešte videl prednášať vlastnú tvorbu. zrejme došlo k nejakým malým nezrovnalostiam, takže teraz píšete plamenné reposty a šermujete štatistikami, no nič, v malej slovenskej kultúre to tak chodí. skúste sa opýtať Vášho prvého vydavateľa (drewo&srd), ako je to s grantmi, možno sa dozviete aj viac a napíšete fundovanejší článoček bez toho, aby ste museli spomínať mená, ktoré s tým, či sa niekto s niekým má rád na slovenskej básnickej (a grantovej) scéne, naozaj nemajú nič spoločné.

    Fandím Vám, držte sa a bojujte!

    Palo Lukáč

    • Michal Rehúš píše:

      Pán Lukáč, neviem, prečo je nutné vždy za všetkým hľadať dajaké osobné spory, na Ars Poetice som skutočne minulý rok vystupoval, ale až potom som sa k dostal k zisteniam publikovaným v článku, nepredchádzal tomu žiaden osobný rozpor, skrátka som len uverejnil informácie bez ohľadu na to, koho sa týkali, to je pomerne bežná prax v kultivovanom prostredí

      ak máte dajaké konkrétne informácie o grantoch vydavateľstva drewo a srd, pokojne ich napíšte

      bol by som rád, keby ste konkrétne uviedli, v čom nie je článok fundovaný, dúfal som, že vrhnete trochu svetla do celého problému, ponúkam vám priestor na reakciu (mohli by ste napríklad odpovedať na otázku, čo je s prekladom Carolyn Forché, ktorý mal vyjsť pred štyrmi rokmi), zatiaľ sa len usilujete celú vec bagatelizovať ako osobný spor

      všetko dobré

      Michal Rehúš

  4. Palo píše:

    vôbec nehovorím o osobných sporoch, pretože ja s Vami nijaký osobný spor nemám, len sa pokúšam zistiť, prečo, ak Vy vediete spor s AP, len tak spomínate mená, ktoré sú uvedené ako autor prekladu alebo niečo podobné? Môžem Vám povedať, že som nikdy nedostal nijaký grant, nechcem grant a neviem (možno na rozdiel od Vás) ako grantový systém funguje. Chcem Vás len upozorniť na jednu vec: Ak niekoho z niečoho obviňujete, tak mu to dokážte a nespomínajte okolo toho nikoho iného. Choďte si normálne spravodlivo za svojou vecou, len nemenujte úplne každého, kto vám napadne v akejkoľvek súvislosti. želám Vám strašne veľa úspechov.

    • Michal Rehúš píše:

      článok je plný dôkazov

      konkrétne vás ani náhodou nemenujem v akejkoľvek súvislosti, ale v konkrétnej veci prekladu Carolyn Forché, ktorý mal vyjsť pred štyrmi rokmi a ktorý sa nedá nikde nájsť, vyjadríte sa, prosím, aj k tomu alebo zostanete len vo verbálnej vate?

  5. Ivan Sekáč píše:

    Otázka je, či samotný zákon nepodporuje takéto narábanie s financiami, keďže je povinné odovzdať do knižničného systému AŽ JEDEN výtlačok. Jednoducho priestor na podvody tu je a podvodníkov je veľa… Z toho vyplýva, že by bolo naozaj potrebné do veľkej miery usmerniť a upraviť podmienky získavania grantov, zákony, kontrolné orgány atď (kto to urobí?). Na druhej strane tu ide aj o to, do akej miery človek verí tomu čo robí. Ak si niekto z kultúry urobil biznis (čo by sa pri O.Z.kách podľa môjho názoru nemalo stávať), nemá dôvod sa snažiť všetkými dostupnými prostriedkami urobiť projekt z ničoho, naopak aj z toho mála čo dostane, bude chcieť čo najviac pre seba. O.Z.ká a grantové schémy sa stali len ďalšou formou podnikania (čo je protizákonné), granty sa prevažne dávajú zabehnutým podujatiam, známym menám atď., kedy naozaj nemôžeme vedieť, čo sa s peniazmi stane (aj keď netvrdím, že sa zákonite míňajú na sprostosti), a začínajúce O.Z.ká pre týchto biznismenov prichádzajú o peniaze na projekty so skutočnou hodnotou. Ak by sa sformovala skupina ľudí, ktorí by sa nebáli O.Z.ká bombardovať žiadosťami o zverejnenie projektov, tak ako ich dostala grantová komisia (so všetkým čo k nim patrí, mission statement, ciele, rozpočet, neskôr vyhodnotenie, vyúčtovanie atď.), možno by sa peniaze používali tak ako sa majú a to je, čo sa týka O.Z.tiek, na napĺňanie ideálov a ideí ľudí, ktorí veria svojej práci.

  6. Miro Jánošík píše:

    Fajn článok o tom čo sa na Slovensku deje. Vidím tu zistené fakty a teda článku nemám čo vytknúť. Ďalší článok by mohol priniesť viac, reakcie spomenutých osôb a úradov ktoré majú mať nad vecou dohľad.

    Nenechajte sa znechutiť komentármi na vašu osobu a združenie. Je to na slovensku bežné že tí čo nemajú čo povedať k veci chcú aj tak rozprávať a odvádzajú pozornosť od pôvodnej témy.

  7. Peter Mráz píše:

    Nech je už loptička pravdy na ktorejkoľvek strane grantového dvorca, v konečnom dôsledku je vlastne dobre, že aj literatúra chce k tejto téme niečo povedať. Každý, koho táto téma zaujíma, nech si prečíta poviedku Pavla Rankova Na druhej strane v Slovenských pohľadoch 11/2013, s. 68 – 85 a uvažuje o nej s nadhľadom, ako o umeleckom texte :)

  8. Peter Mráz píše:

    Aj by som ti prezradil záver, ale snáď sa neurazíš, ak ťa odkážem na text poviedky. Ako impulz nech ti poslúži predstava situácie, ktorú Rankov vykreslil – dáva umelé dýchanie mužovi v okuliaroch, pričom sa svojimi perami vnára do jeho fúzov a napína ho :-) odohráva sa to kdesi medzi Moskovskou, Šoltésovej a Račianskym mýtom :-)

  9. zdeno píše:

    V clanku su gramaticke chyby. Ale inak vas strasne milujem. Ciarky. Cau.

  10. Kristína píše:

    Čiarky by boli pravopisné chyby, nie gramatické. Tu sú všetky správne.

Pridať komentár

XHTML | Povolené značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Creative Commons Attribution-Noncommercial-No Derivative Works 3.0
2010 – 2018 kloaka | ISSN 1338-158X (online) | ISSN 1338-5054 (tlač)
kloaka [na] membrana [bodka] sk
web beží na WordPresse, s témou odvodenou od Barecity